Má vzhľad modelky, no napriek tomu si vybrala prácu medzi mužmi. Rozhovor so Simonou Leskovskou
Meno 28-ročnej športovej moderátorky nie je na Slovensku neznámou, práve naopak - poznajú ju ženy, ktoré ju s obľubou sledujú na sociálnych sieťach, ale aj fanúšikovia športu.
Simi, asi by som zašla k tvojim začiatkom. Ty si začínala v súťaži Miss Slovensko. Prečo si sa tam vôbec prihlásila a čo si od tejto súťaže očakávala?
Úprimne, prihlásila ma kamarátka - vedela, že to bol jeden z mojich detských snov. Keď som bola malá, missky boli vždy krásne a inteligentné dievčatá, ktoré s hrdosťou reprezentovali našu krajinu a ja som tiež túžila byť jednou z nich. Umiestniť sa mi síce nepodarilo, no na Miss Slovensko mám a vždy budem mať len tie najlepšie spomienky, sme jedná veľká Miss family.
Napriek tomu patríš medzi najvýraznejšie tváre zo súťažiacich. Myslíš, že ti pomohla medializácia v práci, ktorú vykonávaš dnes?
Istým spôsobom áno. Ľudia ma začali vnímať najmä vďaka súťaži Miss Slovensko, avšak úprimne pri moderovaní športu mi to narobilo niekedy problémy. Ľudia mi dávali pocítiť, že na Slovensku ešte celkom nie sme zvyknutí na modelku v športe. Ja som však tvrdohlavá a vždy si idem za svojimi snami a cieľmi - aj keď som musela často krát dokazovať, že nie som súčasťou športu len preto, ako vyzerám, ale hlavne preto, že športom žijem. Je to moja práca, moje hobby a v podstate celý môj život sa točí okolo športu... pretože ak nepracujem, nájdete ma práve vo fitku alebo pri behaní.
Prečítajte si: Aj zo sivej myšky vie vyčarovať bohyňu. Vizážistka Linda Gunišová o tom, ako nechať vyniknúť ženskú krásu
Takže sa trochu stretávaš s predsudkami s tým, že si žena, ktorá pôsobí v mužskej sfére. Ako sa s tým vyrovnávaš?
Ako som spomínala už v predchádzajúcej otázke, ľudia mali predsudky alebo boli prevkapení. Avšak ja som večný optimista a snažím sa z toho zobrať len to najlepšie. Ak je kritika adekvátna, rada si ju vypočujem a poučím sa. Na druhej strane dostávam denne niekoľko krásnych správ ako ľudia radi pozerajú moje repotáže a ako im už chýba vidieť nejaké nové rozhovory - keďže kvôli pandémii sa stoplo niekoľko rozbehnutých projektov. Ľudia vedia byť veľmi kritickí, no tí, čo vás nepoznajú. Netreba to brať až tak vážne, treba sa sústrediť v prvom rade na seba, pracovné nasadenie a ľudí, o ktorých viete, že vám chcú dobre a dodávajú vám do života radosť a pozitívnu energiu. :)
No ono je to trochu tak - pri predstave, že žena sa žena zaujíma o šport, si mnoho ľudí predstaví dievča v teplákoch, ktoré svoj vzhľad nerieši a nevenuje mu nejakú extra pozornosť... ty si však ten opak.
Áno, je to tak... ale asi len na Slovensku. Myslím si, že ešte stále sem nedorazil ten zahraničný trend, kde pracujú v športe krásne, rozumné ženy a sú absolútne rešpektované - rovnako ako ich mužksí kolegovia. Stačí sa pozrieť len k našim českým susdom, kde v športe hviezdi nádherná Inna Puhajková, to isté v Poľsku, v Maďarsku a hlavne na Ukrajine - všade moderujú šport krásne ženy v priliehavých šatách, s nádherným mejkapom, v štúdiu sedia vedľa futbalových, hokejových odborníkov a majú široký fan club na svojich sociálnych sieťach. Odporúčam pozrieť profil ukrajinskej futbalovej moderátorky Vlady Sedan či talianskej Dilletty Leotty. Mojou srdcovkou je španielská modertároak Sara Carbonero.
Nestáva sa ti často, že sa ti tvoj pracovný život kríži? Myslím tým, si krásna žena a v spoločnosti toľkých chlapov, nejaké narážky a podobne.
Musím povedať, že čo sa týka hráčov, funguje to ako bumerang. Ak si od začiatku nastavíte hranicu, máte k nim rešpekt, chováte sa profesionálne - tak isto sa budú správať aj oni k vám. Aspoň ja osobne som nezažila, žeby mi niekto povedal niečo urážlivé alebo nemiestne. Samozrejme sem tam zavtipkujú alebo podchvália, no sú to skôr veľmi milé komplimenty.
Ako si sa k tejto práci vlastne dostala?
Začínala som ako redaktorka vysokoškolského hokejového klubu - no a potom po štátniciach som skúsila poslať životopis do Tipsport ligy (najvyššia hokejová súťaž) a ono to vyšlo. Neskôr som dostala možnosť moderovať hokejovú reláciu s Borisom Valábikom a od tej doby sa cítim v športe ako ryba vo vode. Postupne sa pridali aj futbalové projekty a bola som súsčasťou MMA porjektu - Oktagon. Keď tak nad tým premýšľam, väčšinou sú to práve mužské športy, ktoré moderujem.
Vedela by si pozíciu a celkovo prácu redaktorky opísať aspoň tak v krátkosti? Verím tomu, že mnoho ľudí si myslí, že je to len rozprávanie do mikrofónu.
Reporáž, ktorú ľudia vidia na obraze alebo internete, je už len čerešnička na torte. Je za tým množstvo práce. V prvom rade musíte mať prehľad, v ktotom klube sa čo deje, kto je zranený, kto prišiel nový, kto odišiel, mať rozhľad o štatistikách hráčov, kde hrali pred tým, koľko majú bodov, akú úspešnú sezónu mali - pretože akonáhle by hrač cítil zo mňa, že som nepripravená, rozhovor by mal úplne inú úroveň. Takže u mňa vždy platí, že pripravená improvizácia je najlepšia improvizácia. Keď už mám pripravenú osnovu o čase, kam sa chystáme točiť, prichádza na rad príprava otázok, scéna, cestovanie na natáčanie. Niekedy cestujete aj päť hodín, spravíte 15-minútový rozhovor a idete päť hodín naspäť. Inokedy cestujem málo, ale rozhovor trvá dlho. Keď je rozhovor natočený, dáme si míting s kameramanom a začíname tvoriť samotnú reportáž. To znamená výroba titulkov, grafiky, animácií, nahrávanie voice overov, vybratie minutáže a samotný strih reportáže. Potom sa pošle reportáž na schválenie hráčom a ich klubu... a až potom sa dostáva k vám fanúšikom.
Celkom zdlhavý proces! Pri tom všetkom, čo si absolvovala mi ešte napadá - máš vôbec ešte nejaké sny, ktoré by si si chcela uskutočniť v tejto sfére?
Samozrejme, sny mi dodávajú motiváciu a taký ten hnací motor ísť si za nimi, byť tvorivejšou a úspešnejšou v tom, čo robím. Mojim najväčším snom je mať vlastnú športovú reláciu a spolumoderovať štúdio Ligy majstrov alebo nejakého veľkého športového podujatia, ako sú Majstrovstvá sveta alebo Európy.
Neprehliadnite: Slovenka Lucia pôsobí v Hollywoode a pozná sa so slávnymi celebritami. Aký je v skutočnosti Brad Pitt či Angelina Jolie?