Aj zo sivej myšky vie vyčarovať bohyňu. Vizážistka Linda Gunišová o tom, ako nechať vyniknúť ženskú krásu
Aj keď jej meno nie je na Slovensku až také známe, faktom je, že krásna Slovenka zodpovedá za vizáž známych moderátoriek akými sú Soňa Skoncová či Lucia Barmošová.
Linda, vás je trošku ťažko na začiatok predstaviť – mnohí vás vnímajú ako vizážistku, niektorí ako cestovateľku, iní dokonca aj akúsi influencerku... ako sa vnímate vy? Respektíve, ako sa predstavujete cudzím ľudom?
Prosím len nie influencerka, neviem prečo mi je ten vyraz taký nesympatický. Nemám pocit, že mám taký obrovský dosah na niekoho vplývať, aj keď by som rada a to tým, že by som ľuďom vysvetľovala dookola aké úžasne je zbaliť sa do ruksaku a vyraziť do sveta - a tým nemyslím rezorty. Zmení to vaše zmýšľanie, pohľad na svet, prístup k ľuďom. Ale späť k otázke, v prvom rade som televízna maskerka, vizážistka, makeup artistka, výrazov je veľa. Je to to, čo ma živí už od 16tich. Cestovanie je moja vášeň ale nijako ma to neživí, práve naopak, míňam na to skoro všetky svoje peniaze. :)
Teraz by som sa vrátila k tomu prvému bodu – a to, že ste vizážistka. Ako ste sa k takejto práci dostali?
Od malička som všetkých chcela maľovať. Od momentu, ako som mamine našla nejaké šminky a pochopila som, na čo sú, tak všetky ženy v mojom okolí si museli odtrpieť modré tiene, ktoré som každej dávala. Aj keď potom som mala fázu, že chcem byť archeologička, prípadne zverolekárka, nejako ma to k tým maľovátkam aj tak ťahalo..
Tento odbor som aj študovala na strednej a potom sa to pomaličky rozbehlo, začala som líčiť na módnych prehliadkach, foteniach až som sa postupne prepracovala do televízie.
Ono to znie pre druhých možno trochu banálne. Veď vizážistka len líči. Len dáva mejkap, očné tiene, čo je to za robotu... no ja sa presne to pýtam, čo je to za robotu, čo všetko obnáša?
V prvom rade je to práca s ľudmi, v niektorých prípadoch až psychológia. Je to o tom aký vzťah si s klientskou vytvorím, ako mi verí, či si vieme všetko odkomunikovať. Videla som veľa prác iných vizážistiek, ktoré potlačili prirodzenú krásu ženy, oko jej zmenšili, prípadne urobili každé inak. Nehovorím, aj ja som nejako začínala a dlho mi trvalo, kým som sa naučila ako namaľovať ovisnuteé viečka, zakryť problematickú pleť, urobiť účes žene, ktorá ma máličko vlasov...
Všetko je to prax a veľa veľa skúšania, odkukávania. Chcem, aby keď ženu nalíčim, vyzerala ako ona a nie ako klaun s prehnaným líčením a vytupírovanou helmou na hlave. A práve to, vedieť čo zvýrazniť a čo potlačiť, je to umenie.
Prečítajte si: Už ako malá obliekala figuríny vo výkladoch: Aj biznis na Slovensku sa dá robiť poctivo a s pridanou hodnotou
Mnoho ľudí verí tomu, že v tomto povolaní sa nedá vzdelávať.. to, predpokladám, nie je taktiež pravdou...
Ako som spomínala, všetko je o neustálom vzdelávaní sa, hlavne v praxi. Pozeranie sto videí mi nedá toľko ako nalíčenie sto tvárí. Nelíčim iba 20-ročné modelky s dokonalými črtami, ale ženy, veľakrát unavené, ženy 30-40-50-60+ s vráskami, nerovnosťami. Ale take sú moje najobľúbenejšie, vždy sa teším, keď vidím aké sú spokojné s výsledkom, tešia sa, že zahviezdia.
Spomínate teda, že líčite aj bežné ženy. Pamätáte si, ako ste začínali? Za aký čas sa vám podarilo vybudovať meno a ako ste sa cítili, keď vás vlastne ľudia v tejto oblasti začali registrovať?
Rok - dva po škole to bolo náročné, robila som v salóne kozmetičku za naozaj veľmi málo peňazí, popritom som chodila líčiť na prehliadky, ktoré ale neboli platené - formou bartru, čiže som nič nezarobila. Na začiatku to tak funguje, pokiaľ nie ste etablovaná Makeup artistka, šancu vám dajú, no nie zaplatenú. Nemôžem sa ale sťažovať, pretože práve to ma nielenže veľa naučilo, ale aj priviedlo k super ľuďom, ktorí ma zase odporúčali ďalej. Až mi jedného dňa zavolala moja terajšia šéfka, že dostala na mňa kontakt a práve zháňajú niekoho do televízie- či sa nechcem prísť ukázať. A už je to 13 rokov čo som tam.
Možno to bude znieť ako nesmierne klišé, no nedá sa mi to neopýtať - čo na tejto svojej práce najviac milujete?
Baví ma to, ako aj zo sivej myšky vieme my, makeup artistky, vyčarovať bohyne. Že pri pár ťahoch štetca viem z nej urobiť ženu, ktorá keď sa na seba pozrie do zrkadla, tak si povie wau - aj ona aj jej okolie. Popritom sa snažím vysvetliť čo možno doteraz robili nesprávne a nasmerovať ich tým správnym smerom, aby to vedeli uplatniť aj v súkromní.
Ako vyzerá taká vaša mejkap rutina, respektíve - ako sa líčite vy? Paradoxom je, že ako vizážistka pôsobíte veľmi naturálne a prirodzene.
Ja sa líčim minimálne, ale nechodím na plesy a podobné akcie. Môj makeup je takmer žiadny, potrpím si na kvalitnom korektore, ktorý rozpracujem dostratena hlavne v T-zóne, potom použijem krémový bronzer na lícne kosti a čelo, dávam si záležať na obočí, bez čiernej linky a rúžu takmer ani nevýjdem z domu, ale to je všetko. Žiadne tiene ani púder. Ale viem, že moja pokožka to znesie, ak by som mala mastnejšiu pleť tak samozrejme treba aj zapúdrovat. Ak ale líčim ženy na nejaké špeciálne príležitosti, tak samozrejme ich líčim úplne inak ako seba. Tam už dávame makeup, ktorý musí vydržať celú noc, tiene a umelé mihalnice sú tiež súčasťou. Stále však hovorím, že ženu nechcem schovať za hrubú vrstvu makeupu, ale práveže vyťažiť maximum z nej samej.
Nesmierne zaujímavé mi príde aj vaše prepojenie s umením. Aj líčenie sa totiž vo svojej forme považuje za niečo umelecké a ak sa nemýlim, vy ste sa stali tvárou graffiti. Ako k tomu došlo?
Vedieť niekoho nalíčiť nedokáže každý, samozrejme, že je to forma umenia, treba mať na to cit. Cit pre farby a estetiku.
Čo sa týka graffitti s mojou tvárou, je to už niekoľko rokov starý príbeh, možno aj takých sedem. Dielo tohoto artistu (Fin-Dac) sme mali v Bratislave a ja som si pri ňom urobila selfie, označila ho a postla vtedy na ešte len začínajúci instagram. Pamätám si že si to Fin všimol a vymenili sme si zopár správ. Potom ubehlo pár rokov a ozval sa znova, že príde do Bratislavy a či by som nechcela byt jeho predloha. Odvtedy sme v kontakte a už ma tu namaľoval dvakrát. Teraz o pár týždňov ma ide namaľovať dokonca na akcii v Londýne, takže moja tvár prvý krát prekročí hranice Bratislavy a Slovenska. :)
Neprehliadnite: Ako sa z čašníčky stala profi fotografka. Katka Šlesárová sa sama vypracovala na fotografickú špičku