Bola to láska ako z rozprávky. Až do momentu, kým sme spolu nezačali bývať

S Marekom to bola osudová láska hneď na prvý pohľad. Už od momentu, kedy som ho prvýkrát zbadala, som si povedala, že by stál za hriech - a pravdepodobne som v ňom tento pocit vyvolala aj ja, keďže ma takmer okamžite pozval na rande. Všetko vyzeralo super. Okrem toho, že sme sa navzájom priťahovali, zistili sme, že sa zhodujeme vo všetkých podstatných témach a ja som z každého nášho stretnutia odchádzala s motýlikami v brušku. 

Približne po roku vzťahu ma však prepadol zlý pocit. Mala som pocit, že stojíme na jednom mieste a že ma Marek skôr, ako dlhodobú priateľku, vníma len ako akúsi zábavku. Nečakala som od neho žiaden zásadný krok, no jednoducho som mala pocit, že spolu trávime príliš málo času. U seba sme totiž prespávali sporadicky na striedačku, no netrvalo to viac než pár hodín. Mala som pocit, že sa bojí záväzkov - a ani nie tak nich, ako mňa samotnej. 

Prečítajte si: Skutočný príbeh: Keď sa vzťah zmení na nočnú moru. Z môjho partnera sa stal povaľač

Dovolenka ako náplasť

Po niekoľkých týždňoch trápenia som sa Marekovi zdôverila. Odpovedal mi, že na zásnuby ešte ani zďaleka nie je pripravený, no nechce ma stratiť nakoľko ma miluje. „Viem, že to bude možno slabá náplasť, no môžeme ísť na spoločnú dovolenku. Len ty, ja, more, pokoj,'' navrhol mi a ja som nadšene súhlasila. Nevedela som, či to vyrieši môj problém, no zdalo sa to ako dobrá cesta. 

Dovolenka prebehla úplne v poriadku a dokonca nad moje očakávania. Myslel si to aj Marek, pretože ma jedného dňa úplne šokoval. „Mali by sme spolu bývať,'' navrhol mi len tak pri pozeraní telky a ja som onemela. Usmiala som sa a súhlasne kývla hlavou, vtedy ešte netušiac, že jednoduchým gestom pošlem náš vzťah do záhuby.

Mohlo by vás zaujímať: Skutočný príbeh: Prvý sex som mala až po svadbe. Teraz to však ľutujem

Teror v priamom prenose

Marek sa rozhodol odísť z prenájmu a presťahoval sa ku mne. Menší, no útulný dvojizbový byt som zariadila tak, aby sa cítil čo najpríjemnejšie, no zdalo sa, že mu to je jedno. Nerobila som si z toho ťažkú hlavu a sústredila sa na to, že sme konečne častejšie spolu. Už po prvých týždňoch začala blikať červená kontrolka. Marek totiž v domácnosti nezodvihol ani len prst. „Kedy prídeš domov?'' volal mi jedného dňa do práce. „To nemyslíš vážne! Má k nám prísť Peter a treba umyť dlážku,'' vykričal sa na mňa a ja som nerozumela. Prečo to nemôže urobiť on? „Keď si už tak chcela so mnou bývať, tak sa máš aj ako žena správať a starať sa o to, aby vyzerala domácnosť podľa mojich predstáv,'' tresol s mobilom a ja som sa rozplakala. Nespoznávala som ho. 

Takýchto výstupov nasledovalo ešte niekoľko - a to všetko v priebehu jedného mesiaca. Nevydržala som to a rozišla sa s ním. Aj keď bol Marek spočiatku fajn, ukázalo sa, že je to typický mamičkin maznáčik, ktorý bol naučený na neustále obskakovanie a to, že musí byť stále po ňom. Nech aj je... no pri inej žene.

Neprehliadnite: Žili sme vo vlastnej bubline, ktorej sme sami uverili: Po 10 rokoch manželstva sa konečne cítim bez neho slobodná