S manželom sme prekonali neveru. Pomohlo nám zvláštne pravidlo, ktoré okolie príliš nechápe
Aj keď mnohí tvrdia, že si nedokážu predstaviť odpustenie nevery, faktom je, že to, ako sa skutočne zachováme, uvidíme často až v momente, keď sa niečo takéto stane.
S Martinom sme sa dali dokopy ešte počas strednej školy. Aj keď nám mnohí vraveli, že sa jedná len o detskú lásku a vo vzťahu nevydržíme, každým rokom sme dokazovali presný opak. Tak, ako každý vzťah, aj my sme si prešli ťažkými obdobiami, hádkami a dokonca nám obidvom napadla veľakrát rovnaká myšlienka - a to, že jednoduchšie bude vzdať sa a rozísť. Nakoniec sme však ostali stále spolu a práve to sme pokladali za veľkú výhru. Zatiaľ čo všetci riešili svoje problémy tým najjednoduchším riešením, v tomto prípade rozchodom, my sme sa zaťali a hľadali riešenia inde. Aj práve preto nás nezlomila nevera...
Prečítajte si: Môj bývalý sa dal dokopy s mojou najlepšou kamarátkou. Svojou reakciou som bola zaskočená aj ja sama
Pochybenie v podniku
Krátko pred svadbou mojej najlepšej priateľky sme sa spolu s ostatnými družičkami vybrali na rozlúčku so slobodou. Ženský záťah sa však konal za hranicami Slovenska, nakoľko sme si chceli poriadne užiť a skúsiť niečo nové, na inej úrovni. Už po niekoľkých drinkoch som cítila, že sa mi moce nielen hlava, ale aj jazyk. Napriek tomu ma chytila vlna guráže a zároveň vzrušenia. To si všimol cudzinec pri vedľajšom stole, ktorí sa k nám spolu so svojou partiou pridal.
„To, čo sa stane tu, ostane tu,'' vravela mi v ten večer ďalšia opitá kamarátka, ktorá si všimla, že z jedného z mužov neviem spustiť oči. Zrejme to ma posilnilo k tomu, aby som si k nemu sadla a začali sme sa rozprávať. Neskončilo to len tam - chlapi navrhli, aby sme sa vybrali na tamojšiu diskotéku. Súhlasili sme a práve na parkete ma môj nový objav zlomil tak, že som sa s ním začala bozkávať ako pubertiačka.
Neprehliadnite: Myslela som si, že ma čaká žiarivá budúcnosť a svadba. Až dnes vidím, že som ignorovala signály, ktoré značili opak
Priznanie všetko uľahčilo
Už hneď po zobudení som cítila výčitky, no napriek tomu som odmietla počúvať rady kamarátok, ktoré vraveli, aby som Martinovi nič nevravela. Ešte v ten večer som sa pred ním rozplakala a povedala mu všetko. Zbalil sa a na celý týždeň odišiel k svojim rodičom. Už som neverila, že sa vráti...
„Chýbala si mi, no to, čo sa stalo...'' vrátil sa so slovami, ktoré spustili vyše hodinovú konverzáciu. Počas nej sme sa zhodli na jednom - a to, že by mal mať povolený jeden takýto úlet aj on. Bez pocitov, bez toho, aby danú ženu poznal a kontaktoval. Spočiatku namietal, no už o mesiac sa priznal, že to skúsil. Cítila som sa zle, no chápala som, ako sa cítil on - a obidvaja sme začali byť k sebe čosi ustretovejší, chápavejší, láskavejší... a funguje to do dnešného dňa.