Stačila jedna veta od tohto človeka a vedela, čo bude robiť: Dominika Petrtýlová tvorí vázy ako umelecké diela

Umelecká sklárka a maliarka skla. Bežný laik si možno myslí, že to nie je povolanie, ale hobby, pritom za umeleckou prácou sa skrýva veľa náročných koordinácií...

Veľakrát za život som sa obhajovala, že umelecká práca je tiež len práca. Nepracujete však pod dohľadom od deviatej do piatej. Pracujete stále, ale ste na to sami. Trápite sa, ste v neistote, v strese, pochybujete o sebe, ale svoju prácu robíte ďalej, pretože ju milujete. Ľudia potom vidia len vrchol ľadovca.

Čítajte tiež: Dasha navrhuje lode pre milionárov. Luxus dnes vyzerá už úplne inak, ako kedysi

Štúdium na UMPRUM ti otvorilo oči v tom, čomu sa venovať, konkrétne Rony Plesl. Pri konzultácii návrhov sa ťa spýtal: „Čo ťa skutočne baví?“ a tvoja odpoveď bola: „Vázy.“ Na čo on odpovedal: „Tak rob vázy.“ Asi to však nebolo také jednoduché začať ich hneď robiť, ako to znie...

Naopak, prestala som na seba vyvíjať tlak, že musím urobiť úžasné nové objekty, ktorými musím ohromiť. Ronyho rada ma oslobodila, bola kľúčom k pochopeniu mojej vlastnej umeleckej cesty. Ešte v ten týždeň som navrhla tvar a dekory na prvé tri vázy z kolekcie Vandal Vase, ktoré pre mňa boli zlomové. Nehovorím, že od tej doby je tvorenie jednoduché, ale nájsť svoju štartovaciu pozíciu je zásadné. Nie každému sa to podarí.

Prečo práve vázy? Má to nejaké hlbšie spojenie, význam v tvojom živote alebo je to čisto záležitosť estetiky?

Vázy ma fascinujú, spájajú sa s toľkými emóciami, symbolikou a poverami. Skúste sa na ne zamerať, sú úplne všade. Vázu som si vybrala aj ako tému pre svoju diplomovú prácu, vďaka tomu som zistila, aká obsiahla téma to je. Pre mňa ako maliarku skla je váza ideálnou formou pre vyjadrenie svojich umeleckých myšlienok. Jej telo je pre mňa plátnom, celok sochou. Je úsmevné, že v pätnástich som pri výbere strednej školy na rodičov kričala, že na „žiadne blbé vázičky kresliť nebudem!“. Chcela som študovať olejomaľbu. To som ešte nevedela, že umelecky sa dá pracovať aj so sklom. A naviac, na plátno maľuje veľa ľudí, ale umeleckých maliarov skla je len pár.

Na školu si sa hlásila trikrát, kým ťa zobrali... Dá sa o tebe teda povedať, že si cieľavedomá, ctižiadostivá?

Celkom to bolo štyrikrát, na sklo však trikrát. Áno, som cieľavedomá, veľmi silno som cítila, že UMPRUM bude pre môj vývoj kľúčová. Nehodlala som sa tak ľahko vzdať sa i keď každé odmietnutie bolo bolestivé. Som veľmi  intuitívna, odmalička som vedela, že moje poslanie bude spojené s umením. Cítila som, že môj život bude o tvaroch, farbách, prežívaní a myšlienkach.

Ako vyzerá tvoj pracovný deň? Ty si vlastne umelkyňa, dizajnérka, podnikateľka a manažérka v jednom. Zabudla som ešte na niečo? 

Záleží na tom, či navrhujem alebo realizujem. Pri navrhovaní som v sebe, premýšľam a sledujem okolie. Chodím po kaviarniach, prechádzam sa, veľa spím, robím si rešerše a čítam si. V tejto fáze môžem pôsobiť ako leňoch a kaviarenský povaľač, ale nonstop sa trápim, či svoju myšlienku či pocit dokážem transformovať do hmotného umenia či dizajnu. Kreslím si návrhy pokiaľ to neklikne. Potom prichádza obdobie realizácie, to vstávam skoro, jazdím do sklárne, zadávam prácu remeselníkom, zariaďujem veľa vecí, nevidím svojich priateľov, ani si nedokážem nájsť čas na jedlo. Čo sa týka tých povolaní, ktoré musím zvládať, áno, je veľa pozícií, ktoré musím obsiahnuť, ale od niektorých mi uľavuje moja sestra, ktorá so mnou spolupracuje a preberá tú časť, ktorá mi ie je taká blízka, zatiaľ čo ju, veľmi baví. 

Zaujalo ma, že tvoj bratranec pred dvadsiatimi rokmi rozbil vzácnu cisársku vázu v Múzeu skla, ktorej hodnota bola milión a pol korún. Museli ju splácať škola, aj mesto. Ty si raz prezradila, že máš v hlave projekt, týkajúci sa práve tejto kauzy... 

Rada by som sa k tomuto príbehu umelecky vyjadrila. Bratranec túto vzácnu maľovanú vázu rozbil skôr neý som vôbec začala študovať maľbu na sklo na sklárskej škole. Príde mi to ako paradox. Jeden člen rodiny maľovanú vázu rozbil a ďalší ju vyrába. Avšak táto udalosť je stále citlivá ako pre rodinu, tak aj pre Harrachovskú sklárňu. Nechcem sa v tom preto rýpať, až príde ten správny čas prezradím viac z mojich myšlienok. 

Celý tvoj život sa vlastne točí okolo váz. Veríš na osud? Pretože, toto neboli práve okolnosti, ktoré by človek svojvoľne dokázal ovplyvniť :).

Verím, že každý z nás tu má nejakú rolu, ktorú musí objaviť. A tiež verím, že som si vybrala svoju rodinu, aby som mohla robiť presne to, čo teraz robím. Nie som zo sklárskej rodiny, cez to všetko je všetko nastavené tak, že môžem navrhovať, maľovať vázy a tvoriť. 

Neprehliadnite: Filip varil pre arabského princa: Slováci si často neuvedomujú, aký poklad máme v našich kuchyniach

Na Slovensku tvoju tvorbu váz nájdeme v showroome Virvar. Prečo si sa rozhodla ísť do spolupráce s concept store, keď si tomu nebola spočiatku naklonená?

Spočiatku som si myslela, že ide o bežný design-shop, takže keď ma majiteľka Eva kontaktovala, odmietla som vo Virvare vystavovať. Neskôr som si o Virvare zistila viac, pochopila som, že ide skôr o umeleckú platformu, čo mi bolo sympatické. Po roku sa mi Eva ozvala znova s tým, že naozaj má vážny záujem so mnou spolupracovať, súhlasila som. Zapôsobilo na mňa, že aj po mojom prvotnom odmietnutí si je niekto mnou tak istý. Povedala by som, že naše cesty sa preťali v tú správnu chvíľu.