Príbeh: V 18-tich rokoch mi prasklo črevo, dostala som umelý vývod

 

Bola som v treťom ročníku na športovom gymnáziu. Necítila som sa obzvlášť zle, sem tam mierne bolesti brucha a únava. Napriek tomu ma začiatkom decembra odviedla spolužiačka k svojmu známemu lekárovi. 

 

Zvýšená teplota a tlaky v bruchu ukazovali na slepé črevo. Po noci strávenej so studenými obkladmi na tele ma ráno operovali a pár dní pred Vianocami som sa už zotavovala v pohodlí domova. Premkla ma nová nádej, že školský rok napokon bez obáv zvládnem. 

 

Neskôr prišla jar. Kto by v tomto čase nepociťoval únavu? No mňa začali trápiť nekontrolovateľné hnačky, permanentná horúčka a precitlivenosť na určité potraviny. Svoj zdravotný stav som naďalej pripisovala ročnému obdobiu a stresovým situáciám uplynulých mesiacov. Začala som neúmerne chudnúť, dostavili sa poruchy menštruácie, neskôr jej úplné vynechanie. Práve to ma prinútilo navštíviť doktora. Predpísali mi antibiotiká, no pár dní pred začiatkom prázdnin som i tak stála na prijímacom oddelení v našej miestnej nemocnici. 

 

Hospitalizovali ma s diagnózou zápalu a na lôžku som si poležala dlhých 14 dní. Vedomie, že lekári zistili pôvod mojich ťažkostí, ma držala v optimistickej nálade a v hlave som spriadala plány, čo podniknem po návrate domov. Musím povedať, že vo vlastnej posteli som sa dlho neohriala. Za desať dní ma rodičia viezli späť, a to dokonca v horšom zdravotnom stave, než predtým. 

 

Nedokázala som zjesť ani rohlík. Všetko šlo v momente zo mňa von. Našťastie mal vtedajší primár spásonosný nápad a poslal ma na gastro vyšetrenie. Až po kolonoskopii som sa dozvedela, že mám ulceróznu kolitídu. Do tej doby som o tejto prapodivnej diagnóze nikdy nepočula.

 

Užívala som lieky, ktoré zaberali, a mňa začala opäť naplno zamestnávať škola. Našťastie všetko prebiehalo hladko. V septembri som zmaturovala, a hoci známky neboli najlepšie, moji najbližší sa za mňa nehanbili  Všetko sa vyvíjalo sľubne.

 

Až v novembri začal celý kolotoč udalostí odznovu. Nemocnica, zopár dní doma a začiatkom decembra opäť tá škaredá, sterilná, nemocničná izba. Po dvoch týždňoch ma primár pustil na víkend domov, no vrátila som sa na tom v nedeľu podvečer tri krát horšie. 

 

Opätovný kolotoč vyšetrení nič zásadné neobjavil, a tak prišla na rad ďalšia kolonoskopia. Až tá určila správnu diagnózu. Crohnova choroba. Nevedela som, čo robiť, no následný vývoj udalostí  mi všetky podobné myšlienky vyhnal z hlavy. Črevná stena vyšetrenie nevydržala a praskla.

 

Krvavá stolica, vysoké teploty a neprestávajúce kŕče donútili kompetentných konať. Tohoročné Vianoce som dostala vskutku „krásny“ darček. Odobratie celého hrubého čreva a vývod. Celý ten rok bol šialený a posledný mesiac sa môjmu chápaniu vymykal už úplne.  

 

Nevedela som, ako dlho človek vydrží bez jedla. Umelá výživa bola len jeho chabou náhradou, o čom svedčal i môj dvanásť kilový hmotnostný úbytok behom jedného mesiaca. Túto diétu neprajem ozaj nikomu. Napriek všetkému ma neopúšťala radosť. Bola som živá, takmer nič ma nebolelo a vedela som i niečo málo zjesť. Na odstránenie vývodu som išla za pol roka. Doktori sa ma pýtali, či ho nechcem ponechať, no skúste hádať, čo by vám odpovedalo každé dievča v tomto veku.

 

Dnes je to šesť rokov, čo si s chorobou na seba zvykáme. Bez vývodu, no s liekmi a pravidelnými kontrolami. Štúdium som dokončila, cestujem, športujem a venujem sa svojim záľubám. Teší ma, že mám vyhliadky, plány na najbližších dvadsať rokov a necítim sa byť viac časovo limitovaná.  Snažím sa robiť len veci, ktoré ma tešia, pretože môj život nestojí za zbytočné rozčuľovanie sa. Veď s „Crohnom“ nie som menejcenná a môj život smutnou diagnózou predsa nestráca svoj zmysel. 

 

Čo je to Crohnova choroba?

Dodnes sa nevie, čo ju spúšťa a čo je jej príčinou. Je to však autoimunitné ochorenie, pri ktorom telo bojuje proti vlastným baktériám v tráviacom trakte, čo sa prejavuje zápalom. Lieči sa preto najmä liekmi potláčajúcimi zápal - kortikoidmi a imunosupresívami. Novou nádejou pre pacientov je aj biologická liečba. Až 80 percent z nich však potrebuje po vypuknutí choroby operáciu, pri ktorej im je odstránená časť hrubého či tenkého čreva.