Lucia je dôkazom toho, že zmeniť svoje telo môžete v každom veku: Slovenská boxerka vás svojou vášňou dostane

Na pohľad obyčajná Slovenka, ktorá nemala vzťah k športu. Snažila sa schudnúť a zbaviť sa natrvalo prebytočných tukov, ktoré neboli bez povšimnutia. Lucia však nabrala v sebe odvahy viac a netrvalo dlho, keď všetkých prekvapila, že ju láka ring a boxovanie. 

Prečíajte si: Slovenka Romana chcela do svadby schudnúť: Za 4,5 mesiaca zhodila 1 kg, no vizuálne je na nepoznanie

Nikdy nie je neskoro začať

Ak sa započúvate do príbehu tejto Slovenky, vybaví sa vám staré známe motto: “Nikdy nie je neskoro začať”. Lucia začala chodiť na box, lebo sa pri tom najrýchlejšie chudne. Za prvý rok takmer neschudla, no vďaka tomu zistila, že jej to neprekáža a box ju veľmi baví. Až natoľko, že sa z nej postupom času stala majsterkou Slovenska, dvojnásobnou majsterkou Európy a majsterkou sveta. 

Lucia sa venuje aktívne rôznym športom. Trúfla si dokonca aj na Spartan Race, kde získala prvenstvo v ženskej kategórii a druhé miesto v celkovom poradí. Mladá mamička sa stíha venovať naplno svojej práci a taktiež dcérke. Prinášame vám rozhovor s touto športovkyňou, ktorý je rozhodne inšpiratívny:

1. K športu si nemala vždy blízko, čo bol pre teba zlomový moment, kedy si sa začala venovať sama sebe?

V podstate som bola odmalička vedená k športu. Nebola som ten typ dieťaťa, čo nevie, čo s loptou, práve naopak, milovala som všetky loptové hry. Už samotná telesná výchova na škole bola prísna a známku sme nedostali zadarmo, ako naši chalani v ročníku, ktorí stále iba hrali futbal :), ale museli sme si prejsť všetkým ako gymnastika, skákanie cez kozu, všetky loptové hry, šplhanie na lane, hod kriketkou atď. Počas základnej školy som hrávala basketball niekoľko rokov, tiež som sa chvíľku venovala pretláčaniu rukou (armwrestling) ako juniorka. Ale šport som skutočne začala milovať s príchodom thaiboxu. Keď som pochopila, že to chcem v živote robiť, a vtedy som začala uznávať a skutočne si vážiť aj všetky ostatné športy a športovcov. 

2. Najskôr si cvičila s trénerom, no potom si ťa získal ring a boxovanie. Dokázala si všetkým, že sa v tebe skrýva viac ako si si možno myslela aj ty sama. Ako toto obdobie prebiehalo a čo to pre teba znamená?

Ako stále hovorím, človek sa nikdy nemôže trénovať sám, pokiaľ chce dosiahnuť niečo viac a niekam sa posunúť. Pretože nikdy na seba nevieme byť takí prísni ako niekto iný. Málokto dokáže ísť sám dobrovoľne nad úroveň svojho pohodlia :). Ja som sa najprv trápila chudnutím zo 72 kíl, predtým zlá životospráva, žiaden pohyb, úbohá kondička a už keď som sa dala ako tak dokopy, tak som musela ešte presvedčiť trénera, že mám na to stáť v ringu. No a dnes mám cca 55 zápasov a 10 rokov thaiboxu za sebou. Ja sa vždy riadim teóriou, že ak človek dá do niečoho 100%, nie je dôvod, aby to nevyšlo. A ak to náhodou nevyšlo, tak neurobil 100% :))). 

3. Okrem toho si zvíťazila aj na Spartan Race. Čo ti tento pretek v živote dal? Predsa len, je to veľká výzva… a vyžaduje si to aj prípravu.

Keď som prvýkrát bežala Spartan Race, tak som netušila, čo ma čaká. Vlastne keď tak rozmýšľam, ani teraz, keď idem behať Spartan Race, nikdy neviem, čo ma čaká :D. Vždy je to niečo iné, stokrát náročnejšie a z behu na beh sa latka zvyšuje. Skoro vždy si poviem, že toto je ten najťažší beh, aký som kedy bežala, ale potom príde ďalší, a poviem si to po ňom znovu. Ono v podstate, ak je človek športovec na určitej úrovni, tak príprava nie je nejaká špeciálna. Myslím, že mám tú výhodu thaiboxu. Tam človek potrebuje aj silu na boxovanie a kopanie, ale aj kondičku na odboxovanie toho zápasu, no a to je presne pre Spartan Race to pravé, kondička a sila. No aj napriek tomu, je to obrovský boj, premáhanie sa, mala som už aj slzičky na pár Spartanoch :D, pretože som si naozaj skoro chytila svoje maximum.

Neprehliadnite: Tanečnica Ivana Gáborík je štýlová aj počas cvičenia a behu: Inšpirujte sa jej športovými outfitmi, ktoré stoja za to

4. Pri pohľade na teba to vyzerá ako celkom jednoduchá záležitosť, no je to o drine a disciplíne. Aké tri vlastnosti ťa najviac vystihujú v športe?

Určite tvrdohlavá,  cieľavedomá a tretia mi nenapadá. Vždy som chcela dosiahnuť viac a nikdy som sa neuspokojila s priemerom a o to sa snažím aj v športe. Pokiaľ robím niečo, čo skutočne chcem, tak si idem za tým naplno. Nikdy som nebola talent, ale dríč. Techniky, ktoré sa dnes naučia moje dievčatá za pol roka, som sa ja učila roky.  Takže vlastne možno to je tretia vlastnosť :D.

5.  Ako vyzerajú tvoje aktivity. Dnes si už mamina malej dcérky, ako si zadeľuješ čas?

V podstate sa mi nejak extra režim nezmenil. Mám svoj klub thajského boxu SIAM GYM, kde máme veľa rôznorodých skupín, ako hovorím, sme klub thajského boxu pre všetkých. Popri tom mám kopu súkromných tréningov thaiboxu. Normálnu robotu v administratíve s trochu flexibilnejšou pracovnou dobou. No a v neposlednom rade svoje osobné pohybové aktivity a tréningy. A malá? Tá je od jej prvého mesiaca v telocvični, veľakrát tam spala počas tréningov a patričného hluku a kopania do mechov. Ale vlastne to počúvala celých 9 mesiacov v bruchu, takže to má rada :). Teraz má rok aj tri mesiace, tak už je to zložitejšie ju brať do telocvične na skupinové tréningy, lebo jej je všade veľa, tak je buď so svojím tatinom, alebo s mojou maminou. A mimo toho celý deň so mnou všade. 

6. Budeš sa snažiť viesť svoju dcéru k športu odmalička?

To je bez debaty. Budem ju podporovať, nech sa jej zapáči akýkoľvek šport a budem ju podporovať, minimálne tak, ako podporuje celý život moja mamina mňa. Sama som športovkyňa telom aj dušou, tak sa jej budem snažiť ukázať tú krásu športu.