Tatiana Žideková ako hrdá mamička: Prezradila, čo počas pôrodu ocenila na svojom partnerovi najviac
Fitneska Tatiana Žideková má na Instagrame širokú základňu fanušíkov, s ktorými sa delí o všetky významné momenty svojho života. Po období tehotenstva ju čaká najkrajšie obdobie ženy - materstvo.
Influencerka Tatiana Žideková sa stala mamou krásnej Vanesky
Ako si užívate prvá dni materstva?
Prvé dni si užívame celá rodinka úplne neskutočne, keďže naša malá je zatiaľ ukážkové dieťa. Dovolí nám robiť to, čo predtým. Jediný, ale veľmi podstatný rozdiel je ten, že zrazu nás je o jedného milovaného človiečika viac. K tomuto pohodovému stavu mám pomohlo aj to, že som mala, asi nielen z môjho pohľadu, bezproblémové tehotenstvo a pôrod, čo mi umožnilo, že už druhý deň po pôrode som bola na nohách a mohli sme si spoločne s Michalom užívať našu malú.
Čo ste cítili, keď ste po prvýkrát držali v náručí svoju dcérku?
Myslím, že je to neopísateľný pocit. To si proste žena musí zažiť! Ale viem, že odkedy som ju prvýkrát videla, bola som do nej úplne zamilovaná. Je to úžasný pocit, láska na celý život. A každým dňom je to silnejšie a silnejšie. Neviem sa na ten maličký zázrak vynadívať! Zároveň však prišiel aj veľký pocit zodpovednosti za našu „krpatú“, ktorý sa každým dňom zväčšuje.
A čo pôrod? Mali ste z neho obavy?
Pravdupovediac, do posledného momentu som vôbec nevedela, do čoho idem a čo sa bude diať, a to i napriek tomu, že sme spoločne s priateľom Miškom chodili na prednášky o tehotenstve a pôrode. Žiadna žena, ktorá ešte nerodila, nevie, do čoho ide. Ja som si odmietala o tom hocičo čítať, počúvať nejaké rady iných, proste úplne nič. Viem, že niektoré ženy majú viac načítané na internete, niekedy mi to dokonca pripadá, že vedia o pôrodoch viac ako samotní doktori. Určite majú mnohé ženy svoje vlastné negatívne skúsenosti, ale ja som si povedala, že porodili iné ženy, porodím aj ja. Pôrodné bolesti sú bežná súčasť života ženy. Bola som rozhodnutá počúvať doktorov a sestričky na sále, ktorí budú najlepšie poznať môj stav. S Michalom sme si to viac-menej užívali, a napriek tomu, že sme sa nevedeli dočkať malej, boli sme celý čas kľudní a nerozmýšľali sme nad nejakými komplikáciami.
Neprehliadnite: Horúce leto podľa Twiinsiek: Prezradili tipy, kam na dovolenku i to, v ktorom hoteli sa im stal najvtipnejší zážitok
Bol vám pri pôrode partner nápomocný? Odporučili by ste to aj iným ženám?
Michal sa na naše dieťatko veľmi tešil od prvého okamihu, ako sme zistili, že som tehotná. Okrem absolvovania spoločných príprav sme tiež spoločne prežívali všetky predpôrodné i popôrodné etapy v nemocnici. Keďže sa malej nechcelo ísť na svet a prenášala som, doktor rozhodol, že pôjdeme „na vyvolávačku“ upravenú tak, že do nemocnice nastúpim skôr a lekári postupne pripravia moje telo na to, aby všetko prebiehalo čo najprirodzenejšie. Michal bol aj počas týchto dni v nemocnici stále so mnou. Je vnímavý a vedel, že okrem fyzickej pripravenosti na prirodzený pôrod potrebuje byť žena pripravená aj psychicky.
Pre mňa je prirodzené, že voľný čas trávime spolu a toto krásne obdobie by sme teda mali zažiť ako všetky iné dni, a to spolu. Využili sme preto možnosť zaplatiť si izbu, na ktorej môže spať aj otecko, čo nám umožnilo, že bol prítomní pri všetkom, čo sa v nemocnici dialo, chodil s nami (mnou a malinkou ešte v brušku) aj na všetky vyšetrenia. Obdobie čakania a príprav na pôrod sme teda prežívali tak prirodzene, že sme sa spolu veľa nasmiali a nedali šancu žiadnemu pocitu stresu a úzkosti z myšlienok, čo nás čaká. Bol mi veľkou oporou. Myslím, že bez neho by som to nezvládla s takou ľahkosťou, pretože keď je niekto sám zatvorený v nemocnici, hrozí to, že začne aj nechtiac rozmýšľať nad vecami, ktoré ho môžu vyviesť z plánovanej pohody. Ja som celý čas pociťovala „pohodičku“, pretože sme to všetko prežívali a môžem povedať, že doslova si to aj užívali, spolu.
Keď už prišlo do tuhého a lekár nám povedal, že „ideme rodiť“, sedel pri mne 7 hodín, držal ma za ruku a plnil svoju úlohu. Sestrička mu na začiatku vysvetlila, že bude najlepšie, ak on bude ten, ktorý mi bude pomáhať správne dýchať, pretože ja môžem pri bolestiach rýchlo zabudnúť na to, ako nás to učili. Michal tak aj robil, každú jednu kontrakciu dýchal so mnou a veľmi mi tým pomohol. Neviem si predstaviť, ako by môj pôrod prebiehal, ak by tam so mnou nebol. Takže moje veľké ďakujem patrí okrem lekárov, sestier a celého personálu okolo nás, predovšetkým môjmu Michalovi. Obaja sme skonštatovali, že to náš vzťah ešte viac posilnilo. A to je dôvod, prečo prajem takýto zážitok z pôrodu každému páru.
Prečítajte si tiež: Ani krásna Andrea Verešová nie je dokonalá: Toto je recept, ktorým bojuje proti nedostatkom
Akú hlavnú zásadu plánujete vštepovať svojej dcére?
Ja sa riadim mottom „S úsmevom ide všetko ľahšie“. Dúfam, že Vanesa bude rovnako šťastný a usmiaty človek ako som ja. K tomu ju budeme aj odmalička viesť. Viem, že za tým bude veľa spoločného, každodenného úsilia. Ja aj Michal sme športovo založení, preto určite budeme malú Vanesu viesť aj týmto smerom. Uvedomujeme si, že správny pohyb ovplyvňuje kvalitu života. Šport je to, čo nás učí vytváraniu správnych návykov, prekonávaniu vlastných limitov i radosti zo získavania ďalšej motivácie na svoj rast. Šport však okrem fyzického rastu učí i zodpovednosti, vnímavosti k tomu, že je dobré mať vo svojom živote okolo seba tých správnych parťákov, trénerov (poradcov) i to, ako dôležité je počúvať ich, spolupracovať s nimi, a tak sa vzájomne obohacovať. Obaja sme toho názoru, že prostredníctvom športu sa dá veľmi dobre naučiť, ako byť zodpovedný k sebe i k ostatným.
Na Instagrame ste o dcére hovorili ako o Milade. Ako a prečo ste napokon vybrali meno Vanesa?
Milada bol „pracovný názov“, ktorý som často používala vo svojich postoch a „instastorkách“. Prečo? Na začiatku, keď som oznámila, že čakám mimino sme meno nemohli povedať z dôvodu, že sme ho sami nevedeli. Moje aktivity, a tým aj môj profil na Instagrame začal byť iný, nakoľko som svoj život prispôsobila tehotenstvu. V prvom trimestri som o niečo menej cvičila, čo si moji sledovatelia všimli, neskôr som cvičenia so svojou trénerkou prispôsobila tehotenstvu a tomu, čo som ja - tehotná žena v prvom štádiu tehotenstva mohla. A tak som v určitom okamžiku musela oznámiť, aký dôvod majú tieto zmeny. Nechcela som hovoriť iba slovo „ona, malá“. V tomto období sme si vymysleli dočasné meno Milada, ktoré jej na Iinstagrame dosť „prischlo“, no vedeli sme, že to nie je to pravé meno, ktoré chceme pre svoju dcérku. Bolo to obdobie, v ktorom sme spolu s Miškom hľadali a vyberali meno pre dievčatko. Napísali sme si zoznam navrhovaných mien, ktorý sme postupne zužovali, a nakoniec sa spolu zhodli na tom jednom – našej Vanese. Povedali sme si však, že meno oznámime až po pôrode. Pravdupovediac, nám aj našim sledovateľom bolo meno Milada už veľmi milé, ale v skutočnosti sa nám narodila naša doživotná láska – Vanesa. Keď sa na našu „žabku“ dnes pozriem, už mi meno Milada nenapadne.
