Presunúť na hlavný obsah

Keď sa otvoria hranice, určite zavítajte do Toskánska: Ako trávia manželia Záhumenskí tieto dni a čo karanténa zmenila?

Slovenské celebrity

Tento manželký pár sa jednoducho našiel. Obaja sú veľmi milí, láskaví, milujú dobré víno, jedlo a majú srdce na dlani. No a ich domovom sa stal jeden z najmalebnejších kútov sveta a to aj v období koronavírusu - Toskánsko. Ako toto obdobie zvládajú? Zdenka a Martin nám poskytli exkuzívny rozhovor.

Ako vyzerajú tvoje dni počas tohto obdobia? Osvojila si si možno nejaké nové rituály?

Máme to veľké šťastie, že žijeme na toskánskom vidieku, kde vo vzdialenosti 300 metrov do všetkých smerov nemáme žiadneho suseda, sme tu v obklopení lesov, olivových hájov a vinohradov, takže sa necítime stiesnene. A to podľa mňa silno vplýva na celkovú pohodu. Máme záhradu, terasu a veľmi veľa času trávime na čerstvom vzduchu, keďže nám počasie praje. Aby sa nám dni nezlievali, víkend je vždy víkendom a počas pracovného týždňa máme nastavený režim. Keďže home office je mi vlastný už zopár rokov, karanténa ma v tomto smere neprekvapila.

Ráno vstávam okolo 06:30, mám taký ritual, že väčšinou ešte v posteli si do diára do troch riadkov napíšem, za čo som vďačná, môže to znieť divne, avšak mne to veľmi pomohlo, pretože človek sa zahĺbi, zamyslí a skutočne si uvedomí, za čo všetko môže byť vďačný. Rovnako si čítam rôzne pozitívne citáty, z nich vždy vyberiem jeden, ktorý posielam aj môjmu mužovi a kolegyniam. Dám si rannú hygienu, pohár teplej vody s citrónom a caffe, v pokoji si ešte raz v sebe prejdem, čo nás v ten deň čaká.

Vždy o ôsmej máme konferenčný firemný hovor, keďže sme v tíme samé ženy, poklebetíme si na rôzne témy a samozrejme pracujeme. Po porade si idem zabehať, alebo zacvičiť, dám si sprchu a raňajky a som pripravená do pracovného dňa. Najprv si vždy riešim dôležité úlohy, až do času obeda. Po obede si doprajem caffe v húpacom kresle na terase, buď s podcastom alebo čítaním knihy... občas aj v tichu, so zavretými očami a tvárou nastavenou k slnku.

Po obednej pauze si, ak je treba, dokončím urgenty, alebo sa presuniem na administratívnu časť práce… to sú rôzne emaily, odkazy od kolegýň, odpovedám našim sledovateľom na Instagrame či Facebooku, píšem blog či post, …. a na konci (približne o 16-tej) sa ešte pripravím na nasledujúci deň. Po 16-tej som si prísne stanovila čas na seba, svojho muža a psa, na domácnosť…takže si študujem taliančinu, čítam si, majstrujem, hrabem sa v záhrade alebo dačo robím v domácnosti, večer idem na prechádzku s našou Čili… Večer si ešte zhrniem uplynulý deň, veľa v týchto dňoch premýšľam aj nad toskánskym sprievodcom, na vytvorenie ktorého som zbierala informácie skoro 7 rokov a práve v týchto dňoch ho dokončujeme, takže mi veľa lieta v myšlienkach.

Aká je aktuálna situácia v Toskánsku na vidieku? 

U nás je už od 9. marca karanténa, takže začíname tretí mesiac v obmedzenom režime. Od minulého týždňa odštartovalo prvé jemné uvoľnenie opatrení, ktoré však pre nás osobne nič neznamená, keďže sa spustila výroba a domáci pracujúci, v určitých odvetviach môžu opäť pracovať. Avšak otvorené sú stále len potraviny, drogérie, lekárne.

Od konca minulého týždňa mohli niektoré reštaurácie spustiť “Take away” službu, avšak rozvoz tu na vidieku nik nerobí. Pohybovať sa nemusíme už len v blízkom okolí svojho bydliska, avšak nemôžme vychádzať mimo naše comune, takže nás život už tretím mesiacom plynie v prísnom karanténnom režime... a poviem vám, občas mi neskutočne chýba život, na aký sme boli zvyknutí.

Je niečo nové, čo si sa počas karantény naučila a možno si to roky predtým odkladala? 

Veľa som si začala študovať okolo bio záhradničenia, pretože to vôbec nie je také jednoduché, ako sa môže zdať. Záhradka nám robí veľkú radosť. Robíme aj mnoho vecí okolo domu, ktoré sme neustále odkladali. V rámci práce sa rovnako venujem rôznym oblastiam, ktoré boli pre mňa doposiaľ takí “strašiaci” a zisťujem, aké dôležité vedomosti som zanedbávala.

Už sa viac nemôžem vyhovárať, že nemám čas, preto sa viacmenej denne venujem cvičeniu a poctivo si sledujem svoj jedálniček. Začala som sa venovať krasopisu, zahlbujem sa do talianskej gramatiky, čítam knihy, ktoré som odkladala, pretože sa mi nečítali ľahko, je toho veľa.

Vidíš v tomto celom nejaký prínos? Čo ti to dalo? 

Áno, áno, mám veľa času na premýšľanie. Aj doteraz som si cenila bežné radosti života, ale táto situácia nám presne ukázala, aký je ten náš život vratký, raz sme hore a ani sa nenazdáme a je všetko inak. Učí ma to vážiť si maličkosti, byť vďačná za to, aký pekný život žijeme, ešte viac si uvedomujem hodnotu rodiny, priateľov, hodnotu ľudskej spolupatričnosti a pomoci. Pomáhať si nemusíme len finančne a hmotnou pomocou, často v takejto situácii pomôže aj vypočutie si toho druhého, zaujímať sa o svoje okolie, podporovať našich podnikateľov, prevádzky, projekty, farmárov i tým, že o nich šírime pozitívne skúsenosti, rozdávať nádej a silu tým, ktorí ju práve potrebujú.

Môžme pre iných spraviť neskutočne veľa bez toho, aby nás to v tejto ťažkej ekonomickej situácii čo i len euro. A psychická pomoc je často viac ako tá hmotná...

Na čo sa najviac tešíš, keď sa celá situácia upokojí a začne sa život pomaly opäť vracať do “normalu”? 

Na čo sa teším najviac? Teším sa na to, ako sa budeme môcť s láskou objať a vidieť úsmevy svojich blízkych, keď si opäť sadneme niekam na obed a užijeme si tú chvíľu, keď budeme môcť cestovať a spoznávať svet uvoľnene a slobodne, a najmä na to, kedy tu v Toskánsku opäť budeme môcť privítať a starať sa o našich toskánskych hostí.

Čo sa týka cestovania, ako to aktuálne vnímaš? Je to síce odvážna otázka, no môžu ľudia napríklad babie leto, pri dobrej situácii stráviť u vás?

Je to naším zbožným želaním, pretože situácia je veľmi náročná a my netušíme, ako ďalej bez (zatiaľ) akejkoľvek pomoci od štátu utiahneme firmu, ktorú s láskou budujeme už vyše 7 rokov. Snažíme sa, vymýšľame, ale ak sa rýchlo nestane zázrak, mám obavy, že sen, ktorý som tak dlho budovala, zanikne. Preto nám všetkým držím palce a teším sa na našich Toskáncov, verím, že čoskoro.

- Najčítanejšie -

Diskusia k článku

comments powered by Disqus