Katka Kalmanová je umelkyňa, ktorá inšpiruje: Obklop sa vecami, ktoré miluješ a tie ťa inšpirujú

Katka, mali ste vzťah k umeniu od malička? Kedy ste to v sebe objavili? 

Celkom skoro som zistila, že kreslenie a maľovanie ma napĺňa viac ako atletický krúžok – kde ma zapísali moji rodičia v prvom ročníku ZŠ. Aj keď vášeň začala ešte skôr – keď som sa ako štvorročná snažila vylepšovať ilustrácie v knihách v našej domácej knižnici a vypĺňala som voľné strany v knihách svojími kresbami.

Aká bola vaša cesta do vysnívaného ateliéru?

Teraz, keď sa obzriem dozadu, sa mi zdá ako dosť dlhá a kľukatá ale zato zábavná a pestrá. Aj keď som vyštudovala výtvarný odbor na pedagogickej fakulte, po škole som takmer hneď nabrala úplne iný smer. Zo začiatku to vyzeralo síce sľubne - keďže sa mi pošťastilo miesto na ZUŠ-ke hneď po štátniciach na VŠ, ale otehotnela som a po materskej som si nevedela predstaviť ako skĺbiť starostlivosť o moju malú škôlkárku s prácou v ZUŠ, ktorá začína poobede a končí vo večerných hodinách.

Čomu ste sa venovali predtým?

Na niekoľko pár rokov som sa ocitla v prostredí marketingu, kde som sa veľa naučila a spoznala úžasných ľudí, ale prišiel čas, kedy ma súhra okolností opäť zaviedla k tvoreniu.

Kde pri tvorbe čerpáte inšpiráciu? 

Jeden historik raz popísal ateliér môjho obľúbeného umelca Henriho Matisse-a vo francúzskom Nice ako miesto či obchod s dennou mágiou, ako fantastické laboratórium vizuálnej alchýmie… a tak sa riadim heslom: Obklop sa vecami, ktoré miluješ a tie ťa inšpirujú.

Keď idem pracovať – či tvoriť, pustím si krásnu hudbu, zapálim si voňavú sviečku, odtiahnem rolety nech vidím cez to veľké okno ako padá sneh, uvarím kávu a užívam si to. A maľovanie potom už “ide samo”, je to čisto intuitívna práca pre mňa. 

S akými materiálmi najčastejšie pracujete? 

Vačšinou maľujem na plátno, niekedy aj na papier, a moja najobľúbenejšia technika je kombinovaná technika tzv. mixed-media, kedy využívam okrem akrylových farieb aj suchý pastel, ceruzky či koláž. Je to veľmi zaujímavá a hravá forma prejavu a veľmi rada ju využívam aj pri vedení mojich kurzistov.

Ktoré dielo je vaše najobľúbenejšie?Máte v tomto smere nejaký vzor?  

Od puberty milujem diela Henriho Matissa, a teda dá sa povedať že je to aj taký môj “detský vzor”. Jeho expresívny jazyk farby a kresby obdivujem dodnes. Ak by som si mala vybrať len jedno jeho dielo, tak by to boli asi “Kúpajúci pri rieke”.

Ktorá vaša výstava, mala pre vás samú najväčšiu hodnotu? 

Každá bola niečím výnimočná, ale pre mňa ako aj pre matku bola jedna významná – moja asi prvá zahraničná výstava v Miláne, kam som sa dlho rozhodovala či pôjdem, pretože som ešte kojila môjho 1,5 ročného syna, a musela som ho nechať doma.

Nakoniec som to vzala okrem iného aj ako príležitosť odstaviť bábätko spôsobom “zíde z očí zíde z mysle”, čo mi ešte predtým radila kamarátka, keď som sa jej zverila, že môj syn sa asi odstaví len sám, keď pôjde do školy, pretože si pýtal mliečko každú chvíľu. Keď som sa vrátila po  troch dňoch domov, môj syn si na mamine mliečko ani náhodou nespomenul. Takže tento “výlet” vyšiel parádne, so všetkými očakávaniami.