Vždy som cítila, že sestra nie je ku mne celý život úprimná: Keď som sa však dozvedela, čo predo mnou tají, bol to šok

Snažila som sa ju ochraňovať ako len sestra vie

Anastázia sa podľa vlastných slov vždy snažila robiť veci poriadne, dotiahnuť do konca. Chcela byť dobrá dcéra, dobrá žiačka, raz aj dobrá manželka a matka. Verila, že len keď sa človek snaží robiť dobro a viesť dobrý život, môže byť so sebou skutočne spokojný a jeho život naplnený: „K tomuto nás obe so sestrou viedli od detstva aj rodičia. Ja som nikdy nepokladala ich výchovu za zlú, nesprávnu alebo prísnu. Za to moja sestra Anabela, mala problém so všetkým. Akoby sa za každú cenu snažila byť opačná než ja. Napriek tomu som to bola ja, ktorá ju vždy prinútila zmierniť sa a zmieriť aj s rodičmi. Tak to bolo až do našej dospelosti. Hoci sme sa však navonok veľmi podobali, vo vnútri sme boli celkom odlišné. A hoci som ju mala rada a snažila sa ju ochraňovať tak ako len staršia sestra vie, cítila som, že dospela v ženu, ktorá si svoje tajomstvá stráži a nie je ku mne celkom úprimná,“ prezrádza hneď na úvod Anastázia, ktorej to bolo veľmi ľúto. 

Mohlo by vás zaujímať: S bratovou priateľkou sme boli ako sestry: Po tomto však už viem, že podobnú chybu už nikdy neurobím

Z toľkej úprimnosti mi bolo až zle 

Anastázii sa v živote skutočne darilo. Mala dobre našliapnutú cestu. Dostala skvelú prácu, vďaka ktorej sa zoznámila so svojím dnes manželom. Kúpili si dom a spoločne plánovali rodinu. Na kolaudáciu pozvali svoje rodiny, vrátane jej sestry. Tá sa dostavila, ale Anastázia hneď videla, že nie je v dobrej nálade: „Dokonca z nej bol cítiť alkohol už pri príchode k nám. Mala som zlé tušenie, že to neskončí dobre a mala som pravdu. Naši rodičia, s ktorými už príliš nekomunikovala, pretože sa jej vraj starali do života, si s ňou chceli pohovoriť, pretože vedeli, že ďalšia takáto príležitosť sa nezopakuje. No z miestnosti, kde sa všetci traja ocitli, bolo už po chvíli počuť krik. Išla som k nim a keď ma sestra zbadala, pustila sa do mňa a po prvýkrát v živote bola skutočne úprimná. No z jej úprimnosti mi bolo až zle,“ opisuje nepriaznivý vývoj udalostí toho večera ďalej.

Čítajte tiež: So sestrou sme mali spoločného expartnera. Nakoniec sme sa dozvedeli nechutnú pravdu

Vraj jedna vec sa jej predsa len podarila a mám sa spýtať manžela 

V zápale hnevu Anabela vykričala sestre všetko, čo mala na srdci a že nebolo toho málo. Vraj ju celý život nenávidí, pretože ona je tá zlatá dcéra, ktorá robí všetko dobre, správa sa podľa predstáv rodičov, má skvelú prácu, nóbl dom aj manžela. Vraj sa jej už od detstva nemohla vyrovnať. Hoci sa o to chvíľu aj snažila, vzdala to: „Vraj bolo ľahšie ma nenávidieť. Nechápala som ju, pretože som jej celý život pomáhala ako som vedela. Jej slová boleli. Koniec svojho výstupu zaklincovala tým, že mi šplechla do tváre, že aspoň raz v živote mi to vrátila. Ešte pred svadbou mi zviedla manžela. Vraj sa ani veľmi nemusela snažiť. Vraj nech sa ho spýtam sama. Nebolo treba... Aj keby som jej neverila, manželov výraz hovoril za všetko. Urobil to, vyspal sa s mojou sestrou pred našu svadbou. Bolo mi z nich zle,“ hovorí Anastázia, ktorá je dnes rozvedená a k sestre si viac cestu nenašla. Po tom nešťastnom večeri sa jednoducho odsťahovala z mesta a prestala s rodinou komunikovať celkom. 

Neprehliadnite:  Snúbenec mojej sestry ma dlhé roky balil. Nakoniec som jeho čaru podľahla

Ďalší krok nie je na mne

Anastázia sa priznala aj k tomu, že po čase sa jednoducho už prestala hnevať a odpustila pre vlastné dobro bývalému manželovi aj sestre. Napriek tomu, nie je to na nej, aby urobila prvý krok. „Pokiaľ sa moja sestra nezmení, nech je kdekoľvek,  a úprimne neoľutuje svoje činy, ktorými ublížila mne aj rodičom, nemám dôvod sa znova vystavovať jej zlobe a neúprimnosti,“ dodáva na záver svojho príbehu Anastázia.