Príbeh: Sex v aute mi zničil život

V ten osudný večer sme v práci oslavovali narodeniny nášho riaditeľa a ja ako zarytá abstinentka som po skončení akcie viezla zopár kolegov domov. Medzi nimi bol i Roman. Tridsaťročný lamač ženských sŕdc, pohoďák, sympaťák, ktorý vo firme pracuje ako obchodný zástupca. Nebyť vydatá, zrejme patrím do zástupu jeho obdivovateliek i ja. Býval neďaleko mňa a tak som ho celkom logicky vysadila až na záver. 

 

Zastala som v tmavej, poloprázdnej uličke pred jeho domom a spolu s horiacou cigaretou v jeho rukách sa chýlila ku koncu i naša debata o letných dovolenkách. Roman bol tak milo pripitý, dodnes si spomínam, aký mi prišiel roztomilý. Rozlúčili sme sa úsmevom a bozkom na líca, no keď som sa opätovne chystala naštartovať auto, Roman mi pohladil ruku a veľmi nežne ju pobozkal. V ten moment ma prevalcovala nekonečná fyzická túžba a zabudla som na všetko ostatné. Na to, že som vydatá, že svojho muža ľúbim, som pre neho všetkým, že túžime po bábätku a prednedávnom sme sa presťahovali do krásneho, nového bytu. V ten moment to totiž bolo len o ŇOM a o MNE. 

 

Svoj čin som samozrejme oľutovala s poslednými dozvukmi orgazmu. Roman odišiel a ja som ešte hodnú chvíľu ostala sedieť sama so svojimi myšlienkami uprostred tmy. Bolo jasné, že môj manžel sa nesmie nič dozvedieť, no som zlá herečka a hneď si všimol, že niečo nie je v poriadku. Vyhovorila som sa na začínajúcu chrípku a šla si ľahnúť. Nedarilo sa mi zaspať, veľmi som tŕpla, čo sa bude diať ráno v práci. Obavy boli zbytočné. Obaja, vedomí si jednorázovosti celého zážitku, sme sa pozdravili a spolu s ďalšími kolegami prehodili niekoľko viet pri rannej kávičke. Pomaly som začala veriť tomu, že toto pošmyknutie upadne do zabudnutia a časom mi odpustí i moje svedomie. No všetky nádeje sa rozplynuli po príchode domov. Karol sedel na stoličke a v rukách držal kondóm, na ktorý som v tom zhone úplne zabudla a nechala ho na zadnom sedadle v našom aute. Hlúpa chyba, ktorá sa mi žiaľ stala osudnou. 

 

Vždy som verila tomu, že všetko sa deje pre niečo. Možno by môj vzťah s čoskoro ex manželom Romanom skôr či neskôr skončil z iných príčin. Niet pochýb, že s dieťatkom by to bolo zložitejšie a bolestivejšie. Možno sme k sebe naozaj nepatrili. Možno si zaslúži lepšiu ženu, pretože on považuje vernosť za samozrejmosť a neveru za najväčšiu zradu ... Toľké „možno“. Isté však je, že pre svoj úlet som o neho prišla. A spolu s ním aj o všetko, na čom sme pracovali, po čom sme túžili, za čím sme bok po boku kráčali. Neviem s istotou povedať, či by som bola taká radikálna, pokiaľ by sa naše role vymenili a on by bol tým, ktorý podvádzal. Zahodiť niekoľkoročný, krásny vzťah pre jedno prešľapnutie, je ale podľa mňa až pritvrdý trest, nemyslíte?

 

Čitateľka Klára (27)