VIDEO: Miluje svet fantázie a rozprávok: Tina chytila foťák do ruky a tvorí obrázky ako z knižky H. Ch. Andersena
Kariéra
Zdieľaj
Odjakživa videla svet tak trochu inak, v tých krásnych všedno-neobyčajných momentoch hodných zachytenia. A dnes sú jej fotky hotovými umeleckými dielami. Tina tvorí svet detskej fantázie na počkanie. A ide jej to perfektne.
Ak by som povedala, že iba ja, bola by to veľmi zjednodušená odpoveď. Za Počkaj Chvíľkou okrem mňa stojí celá moja rodina - môj manžel, ktorý mi vie nielen pomôcť, ale vždy aj pochváliť a oceniť moju prácu.
Sú to aj moji synčekovia, ktorí ma inšpirujú, nekonečne veľa krát sa stávajú hlavným objektov mojich fotiek a sú natoľko dobručkí, že mi časovo dovolia vôbec vykonávať túto prácu.
Moja mama a svokra, ktoré sú tu vždy, keď potrebujem chlapcov zavarovať alebo inak pomôcť. My všetci sme Počkaj Chvíľka.
Začiatky tejto cesty by som asi vypátrala v mojich rokoch na ZUŠ - ke, ktorú som absolvovala v odbore kresba a maľba. Dá sa teda povedať, že odjakživa som videla svet trochu inak, v tých krásnych všedno-neobyčajných momentoch hodných zachytenia. Pamätám si, že ešte v detskom veku som si dávala palce a ukazováky do dvoch protichodných "L" a snažila som sa komponovať svoj pohľad na svet. Niekedy mám pocit, že svet vidím v intuitívnom zlatom reze.
Môj prvý pravý foťák, ľudovo nazývaný zrkadlovka sa ku mne dostal ako odmena po bakalárskych štátniciach. Fotila som všetko, ľudí, zvieratá, rastliny, detaily a aj keď mi to vtedy tak neprišlo, naučilo ma to veľa. Na žúrky a stretnutia s kamarátmi som zrkadlovku brala vždy so sebou a fotila som všetkých a všetko. Profesionálne som sa tomu začala venovať až po škole, keď som spoznala svojho nastávajúceho manžela, ktorý je vyštudovaný režisér a celý život je zanietený pre film a kameru.
Tu však platí, že menej je viac, preto som často ticho alebo vediem nenútenú debatu a to aj s deťmi rôzneho veku, často oslovujem ich viac než rodičov
Moje dve hlavné oblasti sú svadby a rodinné fotenia. Trošku to kopíruje môj osobný život - po vlastnej svadbe som sa videla skôr ako svadobný fotograf, teraz, keď už mám svoju rodinu čoraz viac dychtím a zameriavam sa na rodinné fotenia a portréty detí od novorodeneckého do mladšieho školského veku.
Čím sú tvoje fotky unikátne?
Milujem svet fantázie a rozprávok a ľudia mi často hovoria, že moje fotky sú rozprávkové. Je to možno nenútenou atmosférou, mojou záľubou v špecifickom oblečení na fotkách alebo vyhľadávaním "malebného svetla". A tiež si myslím, že moje fotky sú niekedy uhladené a inokedy bez pravidiel, sama neviem, ako to dopredu vypáli.
Mimo to, že fotím, som vyštudovaná psychologička a myslím si, že tieto poznatky ma posúvajú aj v tom, ako s ľuďmi počas fotenia komunikujem
Mimo to, že fotím, som vyštudovaná psychologička a myslím si, že tieto poznatky ma posúvajú aj v tom, ako s ľuďmi počas fotenia komunikujem. Miera zapájania sa musí byť vždy špecificky odhadnutá pre tú, ktorú konkrétnu rodinu alebo pár. Tu však platí, že menej je viac, preto som často ticho alebo vediem nenútenú debatu a to aj s deťmi rôzneho veku, často oslovujem ich viac než rodičov. A sledujem dianie, vzťahy a emócie medzi tými, ktorých fotím.
Sama sa riadim intuíciou a často počas fotenia ani neviem, čo som vlastne nafotila. Až neskôr pri PC vidím, čo som všetko za väčšinou krátky čas stihla.
Okrem mojich detí, ktoré ma inšpirujú skoro neustále, veľa času trávim prezeraním fotiek na instagrame, kde mám svojich obľúbených autorov. Prevažne zahraničných, ako lovealakephotography, ktorá aj mnohodetné rodiny zachytí akoby vždy v rámci spoločného tanca a melissajeanbabies, kráľovnú novorodeneckých a materských fotografií, ktoré sú živé, hmatateľné a uveriteľné ako žiadne iné.
Čo rada zachytávaš objektívom?
Svoje deti. Každé naše fotenie je pre mňa pamätným okamihom. Nielen vo výsledku, ale aj v prežitku. Teším sa, ako mi rastú pred očami alebo pred objektívom. Ako sú iní, niekedy veselí, inokedy zlostní, ako sa naučia tváriť sa alebo spolupracovať, prípadne nespolupracovať.
Tú spätnú väzbu, keď fotky naozaj potešia. A keď sa to ľudia odvážia napísať. Alebo keď mi napíše niekto len tak, že sa mu moja práca páči. A tiež ten pocit, keď je nejaká fotka tak dobrá, až sama neverím.
Čo je na práci fotografa, naopak najnáročnejšie?
Skĺbiť rodinný život s foteniami a postprodukciou. Našťastie mám super rodinu, ktorá mi pomáha, i tak to má však svoje úskalia. Myslím, ale že vždy sa to dá vyriešiť. Ak niekto vraví, že sa niečo nedá, iba o tom príliš málo premýšľal.
Miera zapájania sa musí byť vždy špecificky odhadnutá pre tú, ktorú konkrétnu rodinu alebo pár
Ak by to mala byť jedna osoba, je ňou určite môj prvorodený syn Samko. Je neskutočne fotogenický a to sa spája s jeho milou a bezprostrednou povahovou a na 4 ročné dieťa úžasnou ochotou spolupracovať. Som za neho neskutočne vďačná.
Aké máš vízie do budúcna?
Chcela by som vytvoriť jedinečný ateliér v bohémsko - vintage štýle, kde by som fotila prevažne fotky plné lásky, medzi mamou a dieťatkom. A tiež by som chcela pokračovať v úspešnom mixovaní môjho rodinného a profesionálneho života potom, čo sa v apríli narodí moje tretie bábätko. Ale ako vravím...nič nie je nemožné...
Chcela by som vytvoriť jedinečný ateliér v bohémsko - vintage štýle, kde by som fotila prevažne fotky plné lásky, medzi mamou a dieťatkom
