Bella Hadid otvorene o témach, ktoré sú tabu: Aj kríza v živote môže znamenať nový začiatok, mne samej sa to podarilo

Roky som bojovala s vlastnými démonmi v hlave a viem, že nie som jediná

Bellu Hadid zrejme netreba nejako špeciálne predstvovať. Dcéra bývalej topmodelky a vplyvného podnikateľa a architekta, sa stala uznávanou a žiadanou modelkou. Žena, ktorá roky bojovala sama so sebou, s tým, že si pripadala ako škaredné káčatko a neustále o sebe pochybovala, sa vypracovala medzi najžiadanejšie topmodelky sveta.

Neprehliadnite: Dospievanie je ako jazda na horskej dráhe: Selena Gomez má pre mladé ženy jeden silný odkaz

"V detstve ma šikanovali a volali škaredou. Roky som bola so sebou preto nespokojná. Mala som pocit, že ma okolie nepríjma takú, aká som a preto som sa nepríjmala ani sama. V hlave som mala neustále to, čo je na mne zlé, so všetkým som bola nespokojná. Vadil mi môj nos, pehy, moje pery, boky. Skrátka čokoľvek. Navyše som sa neustále porovnávala so sestrou. Vždy som ju milovala, no zároveň som si pri nej vždy pripadala škaredá. A trvalo by naozaj dlho, kým som pohľad sama na seba zmenila.'' priznala pre viaceré americké magazíny. 

Sama Bella tvrdí, že najhorší je ten váš vnútorný hlas, niekde vzadu v hlave, ktorý vás núti o sebe pochybovať. Je to niečo, s čím dokáže človek málokedy, najmä v teenegerskom veku bojovať. Hoci sa snažíte, spochybňujete na sebe všetko. A to predstavuje veľký problém vrámci vášho ďalšieho smerovania. 

Prečítajte si: Krv a mlieko. Mladá herečka Ariel Winter dokazuje, že v šoubiznise neprerazia len ultraštíhle ženy

"Paradoxne, v čase mojej najväčšej vnútornej krízy, nastal najväčší zlom. Odrazu som vedela, že buď sa úplne zrútim z toho aká som, ako vyzerám, alebo sa na seba začnem pozerať inak. Nikto iný, na to nemal a nemohol mať vplyv, len ja sama. Ono ak sa dostanete na úplné, emočné dno, nájdete mnohokrát silu o ktorej ste netušili."

Akákoľvek kríza v živote sa dá prekonať. Len v sebe treba nájsť vždy silu, ísť ďalej. A je jedno, či ide o vaše sebavedomie, životnú zmenu, prelomový okamih, či stratu niekoho. Vždy je to o nás, našom postoji, chcení a tom, akú cestu si zvolíme. Určité kroky, za nás nikto iný neurobí. Paradoxne, práve tie najťažšie okamihy, nás najlepšie kreujú. Vo všetkých smeroch.