Presunúť na hlavný obsah

Zamilovala som sa do otca najlepšej kamarátky: Zo svadby som však musela nakoniec vycúvať

Partnerské vzťahy

Občas si nevyberiete, do koho sa zamilujete.

Láska z detstva

S mojou najlepšou kamarátkou Dagmarou sme vyrastali spolu v podstate od narodenia. Naše domy spolu susedili, a tak sme pochopiteľne trávili spolu čas. Nebolo to len kamarátstvo z povinnosti. Rozumeli sme si, vychodili sme spolu základnú školu aj tú strednú. A už vtedy som si uvedomovala, ako veľmi ma niečo ťahá k jej otcovi. Nechápte to zle, nikdy sa o nič nepokúšal, neflirtovali sme spolu, len som jednoducho pociťovala neuveriteľnú náklonnosť k mužovi, ktorý bol idylický otec, no do určitého času aj partner.

Pozri tiež: Ženy riešia postavu, muži niečo úplne iné: Pri sexe venujú pozornosť skôr tomuto

Keď som sa dostala na vysokú školu, odcestovala som z rodného mesta a za rodičmi chodila len na víkendy. V tom čase sa rodičia Dáši rozišli, jej mama sa odsťahovala a ona s otcom zostala v susedstve. Keďže jej otec bol skutočne charizmatický muž, veľmi pohľadný, džentlmenský, točili sa okolo neho ženy v jednom kuse. 

Pred štátnicami som trávila veľa času doma a práve vtedy sa moja náklonnosť k nemu začala ešte viac prejavovať. Jednoducho jedného večera, kedy ma pozval na večeru ku nim, lebo mal toho viac, než chcel, sa všetko zvrtlo. Videla som, že sa ku mne správa inak a on videl, že sa na neho pozerám inak. A bolo to tak. Nebol viac pre mňa Dášin otec, ale muž, do ktorého som roky bola zamilovaná. 

Neprehhliadnite: Milujem svojho švagra a okolie si to čoraz viac začalo všímať: Aj z tohto trojuholníka existuje cesta von

I keď sme s tým ešte chvíľu bojovali, nakoniec sme tomu podľahli. Začali sme si spolu. A bolo to priam idylické až do momentu, kedy se to oznámili okoliu. Dáša to brala ako zradu, moji rodičia boli z toho znechutení. Ale my sme boli zamilovaní a rozhodli sme sa ignorovať ostatných. Postupne sa náš vzťah prehlboval, začali sme spolu bývať, plánovali sme spolu stráviť budúcnosť. Rodičia ani Dáša sa s nami nebavili. 

Žiadny happy-end

Myslela som, že po rokoch to všetkých prejde, keď uvidia, že to nie je len ošiaľ, tak nás pochopia. Nestalo sa tak. Ani vtedy, keď má Ondrej požiadal o ruku. Prišla som za rodičmi, chcela som im oznámiť túto vec, ale hneď si všimli ten prsteň. V tom momente sa veci zmenili, neboli nahnevaní. Povedali mi, že ak si chcem toho muža vziať, budú to rešpektovať, ale nedajú mi požehnanie. Bolelo ma to. Čím sa blížila svadba, začínala som byť nervóznejšia. S Ondrejom sme sa hádali v jednom kuse. Až som to nakoniec nevydržala. Svadbu som zrušila a odišla som od neho. Nevedela by som žiť s faktom, že moji rodičia nie sú šťastní. To bolo pre mňa oveľa dôležitejšie. A čím sa svadba blížila, začínala som pochybovať o pravosti našej lásky. A myslím si, že ak máte takéto pochybnosti už pred svadbou, nie jej to dobré znamenie. 

Mohlo by vás zaujímať: Áno, uvedomovala som si, že som vydatá: Nedokázala som mu odolať, okrem svojho muža som sa zaľúbila aj do iného

- Najčítanejšie -