Presunúť na hlavný obsah

Svadba kamarátky sa mi stala osudná: V priebehu pár minút som prišla rovno o dvoch milovaných ľudí

Partnerské vzťahy

Občas život prináša situácie, ktoré nevymyslia ani najlepší scenáristi v Hollywoode. S jednou takou sa "pochválila" čitateľka Zuzana.

Má 35 rokov a ešte pred pár mesiacmi by som vám povedala, že úplne ideálny život. Dobré kamarátky, slušnú kariéru a milujúceho partnera. Lenže vtedy, kedy to najmenej čakáte, dostanete od života takú ranu, ktorá zmení idylku na nočnú moru.

Mne sa niečo podobné udialo na svadbe najlepšej kamarátky. A Martinou sme vyrastali v jednom paneláku, chodili spolu na základnú aj strednú a i keď na výške sme sa na chvíľu rozdelili, neskôr sme si k sebe opäť našli cestu. Vedeli sme o sebe takmer všetko. Čo robíme, aké máme ciele, aké boli naše úspechy a pády. Jediná oblasť, ktorá bola trochu tajomná, boli naše milostné životy. Nebolo to zámerne, len to tak nejako vždy vyšlo, že partnerov sme si len málokedy predstavili. Toho jej súčasného, s ktorým sa brala len po necelej ročnej známosti, som nemala nikdy šancu spoznať. Teda až na jej svadbe. Vždy o ňom však rozprávala ako o veľkom džentlmenovi, podnikateľovi s dobrým výzorom. Ale pre jeho, moju aj jej zaneprázdnenosť jednoducho nebolo posledných 10 mesiacov čas na zoznámenie sa. 

Prečítajte si: Na letnú dovolenku sme odišli ako zamilovaný pár, domov som sa vrátila sama: Nikdy som si nemyslela, že sa stane toto

Ja som tiež mala po svojom boku človeka, ktorého som milovala. S Lukášom sme spolu boli viac ako dva roky. Pracoval často z Prahy, takže domov cestoval na 3 dni a potom sa opäť zbalil. Všetko od začiatku nášho vzťahu bola hotová idylka. Ale ako býva zvykom, všetko zvykne skončiť. A tak sa aj stalo. 

Neprehliadnite: Tieto ženy milujú zajačikov: Môže to skutočne fungovať s výrazným vekovým rozdielom? Odborníci v tom majú jasno

Zažili ste niekedy pocit absolútnej bezmocnosti? To sa mi stalo na svadbe Martiny. V momente, kedy som jej ženícha konečne videla vystupovať z auta, som myslela, že snívam. Bol to môj Lukáš. Ten Lukáš, s ktorým som žila už dva roky. Ten Lukáš, ktorého som si chcela raz vziať ja. Spočiatku som to brala ako vtip. Keď som ho uvidela, rozbehla som sa za nim. Neurobila som žiadnu scénu, stiahla som ho do úzadia a konfrontovala ho. Bolo vidieť, že je úplne prekvapený. Pravda je taká, že on „moju“ Martinu nikdy nevidel. Počul o nej veľa, ale keďže vždy cestoval domov na pár dní, nebola šanca sa stretnúť. Keď mi to tak rozprával, zmohla som sa len na jedno. Opýtať sa ho: „Chceš si ju vziať?“. Odpovedal rýchlosťou svetla: „Áno“. V tom momente sa mi zrútil svet. Stratila som človeka, s ktorým som si predstavovala život. Chcela som to povedať Martine, povedať jej, že si vlastne berie neverníka, ale čo by to vyriešilo? Boli by sme dve so zlomeným srdcom. A to, že on tam stál odhodlaný si ju vziať po tak krátkej dobe, pričom za mnou sa po dvoch rokoch nechcel úplne presťahovať ma uistilo v tom, že ju miluje. A ona jeho tiež. Zo svadby som odišla. Martinu vyhodila zo života. Doteraz netuší prečo. Ak jej to teda Lukáš nepovedal, o čom pochybujem. Sem-tam sa mi snaží ozvať, napíše, zavolá, ale ja to ignorujem. Snažím sa ísť ďalej. Nič iné mi ani nezostáva. 

Mohlo by vás zaujímať: Špeciálna kategória našich ex: Aj keď už dávno nie sú súčasťou nášho života, takto ho dokážu ovplyvňovať

- Najčítanejšie -