Superpotravina roka 2021 odhalená: Prvenstvo získala táto slovenská potravina s vynikajúcimi účinkami na zdravie

Na internete sa dočítate všeličo o módnych superpotravinách a ich zdravotných benefitoch pre naše telo. Veľakrát ide len o marketingový ťah, kedy sa nás ich výrobcovia snažia nalákať na zázračné účinky pre zdravie. Človek potom dočista zabúda na potraviny, ktoré má bežne doma, sú oveľa lacnejšie a paradoxne zdraviu prospešnejšie. A jednou z týchto potravín je superpotravina roka 2021 kapusta.

Keď si vezmeme výkladový slovník, aby sme si objasnili, čo si pod pojmom "superpotravina" predstaviť, tak sa dozvieme: Superpotraviny sú potraviny, ktoré vďaka svojmu nezvyčajne vysokému obsahu vitamínov, minerálnych látok, antioxidantov alebo ďalších zdraviu prospešných látok majú pozitívny vplyv  na rôzne oblasti ľudského zdravia. 

Takéto jedlo je ale predsa u nás bežne dostať a nepotrebujeme kvôli tomu utrácať za drahé exotické potraviny a doplnky.  Vaša strava má byť vaším liekom a váš liek vašou stravou. Z toho si môžeme zobrať predovšetkým to, že by sme mali voliť primárne prírodné potraviny s čo najnižšou mierou priemyselného spracovania, ktoré si  zachovajú všetky potrebné živiny, minerálne látky a vitamíny.  A takou potravinou je naša tradičná kapusta.  Teda - niekedy je, inokedy nie.

Prečítajte si: 10 potravín, ktoré zmenšia nafúknuté brucho: Podporujú trávenie a znižujú zadržiavanie vody v tele

Čo vieme o kapuste

Ide o hlúbovitú zeleninu, ktorá sa pestuje už vyše štyri tisícky rokov.  Na sto gramov v nej pripadá iba devätnásť kilokalórií, je teda žeravým adeptom pre zaradenie do jedálnička pre tých, ktorí sa snažia zredukovať svoju hmotnosť.

Obsahuje zhruba 5 g sacharidov, 0 g tuku a necelý jeden gram bielkovín.  Kapusta v sebe skrýva 33 mg omega-3 mastných kyselín a je z 92,5% tvorená vodou.  Navyše ide o bezlepkovú potravinu, ktorá je teda vhodná nielen pre bezlepkárov, ale okrem iného ju môžu aj deti od šiestich mesiacov.

Kapustu môžeme konzumovať v rôznych formách s mnohými benefitmi. Napríklad je odporúčané pred každým jedlom zjesť niekoľko listov surovej kapusty ako prevenciu pred ochorením pečene, ako sú cirhóza alebo žltačka. Okrem toho sa odporúča ju žuť aspoň raz denne pre posilnenie zubov.

Šťava z kapusty má zase laxatívne účinky, čo ocenia najmä ľudia trpiaci zápchou.  Odporúča sa vypiť približne 0,5 l ako prevencia pred ochorení dnou, artrózou, reumatizmom alebo pred pálením záhy. V šťave z kapusty nájdeme tiež potrebné probiotiká. Probiotiká podporujú trávenie, pôsobia priaznivo na črevnú mikroflóru a posilňujú náš imunitný systém.

Drvené listy slúžia najmä k vonkajšiemu ošetreniu vyrážok, k hojeniu rán alebo stiahnutiu hnisu.  Rozhodne sa neodporúča ju užívať k hojeniu rán vnútorne. Kapusta totiž zvyšuje kyslosť a tým obmedzuje aktivitu bielych krviniek.

Nielen vitamínová bomba

Kapusta je skvelým antioxidantom obsahujúcim cholín, betakarotén, luteín a flavonoidy. Pravidelné užívanie luteínu znižuje riziko vzniku šedého zákalu a degeneratívnych ochorení očí.  Cholín zasa napomáha zabraňovať rozvoju aterosklerózy a povzbudzuje pamäť.

Kapusta je ďalej bohatá na vlákninu rozpustnú i nerozpustnú.  Prvá uvedená vláknina je rozpustná vo vode, ktorá spomaľuje pohyb potravy tráviacim systémom, spomaľuje vstrebávanie sacharidov, čím bráni kolísaniu hladiny cukru v krvi a tým je vhodná aj pre diabetikov. Nerozpustná vláknina zase dobre vstrebáva vodu, zmäkčuje stolicu a udržuje črevá v pohybe. Vďaka tomu máme pravidelné vyprázdňovanie a odvádzame odpadové látky z tela von.

Ako antioxidant eliminuje voľné radikály, ktoré poškodzujú tkanivá. Podporuje tým zníženie rizika hypertenzie, osteoporózy alebo srdcových ochorení.

Kapusta obsahuje tiež menej známy vitamín U. Ten je najmä protialergénny a podporuje metabolizmus žalúdočnej sliznice.

Zlúčenina antokyán napomáha potlačovať zápaly spôsobujúce srdcové ochorenie v tele.  A obsiahnutý chlorofyl sa podieľa na produkcii hemoglobínu a vďaka tomu dochádza aj k čisteniu krvi.

Červená alebo biela kapusta?

Na farbe kapusty nezáleží.  Oba varianty sú zdraviu prospešné. Keby sme sa mali na obidva druhy zamerať naozaj zblízka, môžeme povedať, že v červenom druhu sa nachádza viac vitamínu A, vitamínov skupiny B, selénu a tiež vďaka nemu dochádza k vyššej krvotvorbe.

Kyslá, alebo sterilizovaná?

Na trhu máme k dostaniu dva druhy spracovanej kapusty. Kyslá a sterilizovaná.  Je medzi nejaký rozdiel?  A je nejaké z nich zdravšia? Neplatí to všeobecne, ale dalo by sa povedať, že kyslá forma je asi lepšou voľbou. Záleží však tiež na konkrétnom výrobku, testy opakovane ukázali, že kvalita kyslej kapusty na našom trhu je rôzna.

Kyslá (čiže kvasená alebo fermentovaná) kapusta je jemne nakrájaná hlávková kapusta, ktorá bola skvasená za pomoci baktérií mliečneho kvasenia (fermentácie). Pôsobí pozitívne na trávenie, podporuje činnosť čriev, znižuje krvný tlak a v neposlednom rade zvyšuje odolnosť organizmu.  Z vitamínov sa v nej hojne vyskytuje vitamín C, v kyslej kapuste ho nájdeme až 24% z celkovej dennej odporúčanej dávky.  Podporuje zdravie našej kože, ciev, kostí a zubov.  Sú tu vitamíny B9 a B12 podieľajúce sa na správnej regulácii nervovej sústavy alebo vitamín K pre správne zrážanie krvi a pevnosť kostí.  Ďalej v nej nájdeme pektín, ktorý pomáha odchádzaniu odpadových toxínov z tela, zinok či selén.

Pri kvasení sa tvorí cholín, ktorý reguluje metabolizmus tukov a správnu funkciu pečene. V stogramovej porcii nájdeme celých 10,4 g cholínu. Proces prebieha za pomoci mliečneho kvasenia a za fermentáciu je následne zodpovedný Lactobacillus.  Mliečna kyselina má pozitívny vplyv na črevnú mikroflóru. V kyslej kapuste nazývanej kórejska kimčchi (prípadne kimči) nájdeme viac laktobacilov ako v jogurte.

Fermentovaná zelenina všeobecne je zdrojom prospešných probiotík a je bohatá na vlákninu.

Sterilizovaná kapusta je tiež konzervovaná mliečnym kvasením, lenže tu dochádza k tepelnej úprave a tým sa aj znehodnocuje celý rad prospešných látok, ktoré by sme zo surovej a kvasenej kapusty inak mohli vyťažiť vo väčšej dávke.

Je veľká pravdepodobnosť, že sa v kupovaných nálevoch bude navyše vyskytovať pridaný cukor.

Kedy sa krotiť

Všetko má svoje pre a proti a rovnako tak je tomu aj u kapusty.  Obsahuje totiž vysoké množstvo sodíka, ktorý má za vinu zadržiavanie vody v tele, zvyšovanie objemu krvi a zvyšovanie krvného tlaku.  V sto gramoch nájdeme celých 661 mg sodíka, čo zodpovedá až 28% odporúčanej dennej dávky.  Počas domácej prípravy je preto vhodné pridávať už soľ čo najmenej a kapustu vopred nechať riadne odkvapkať a prepláchnuť.  Naviac je možné ju zohnať aj so zníženým obsahom sodíka, je ale nutné hľadať a pozorne čítať etikety.

Neprehliadnite: Potravinová pyramída na chudnutie: Detailný zoznam potravín a odporúčané veľkosti porcií, aby ste nepriberali

Okrem toho kapusta môže spôsobovať plynatosť a nadúvanie kvôli rastlinnému cukru rafinóza, hnačku z nestrávenej rafinózy v čreve a následným kŕčom. Rafinózu si môžeme priblížiť ako zloženinu z monosacharidov galaktózy, fruktózy a glukózy.  Je ľahko kvasiteľná a ľudský organizmus na rozdiel od rastlín nemá potrebný enzým, aby dokázal riadne odštiepiť galaktózu, preto je rafinóza trávená až baktériami v hrubom čreve, čo môže vyvolať onú nepríjemnú plynatosť a črevné ťažkosti.

Pri kupovaných druhoch kapusty sa často stretneme s pridaním dusitanov a amínov, ktoré sú rizikové pre vznik rakoviny žalúdka alebo častých bolestivých migrén, preto je dôležité čítať zloženie kupovaných výrobkov.

Na konzumáciu kapusty by si mali dávať pozor aj tehotné a dojčiace ženy či deti. Ľudia trpiaci vysokým krvným tlakom či ochorením obličiek alebo ľudia užívajúci dlhodobo nejaké lieky by zvýšenú konzumáciu kapusty mali prediskutovať so svojím lekárom.