Má pred sebou úspešnú kariéru doktorky, no na Slovensku nemá uplatnenie. Rozhovor so slovenskou chirurgičkou Júliou

Julka ty si sa rozhodla pre medicínu. Pamätáš si na impulz prečo tomu tak bolo? Kde konkrétne si študovala? 

Študovala som na UK v Bratislave. Končila som minulý rok. Zvažovala som viaceré možnosti, ktorými som sa chcela uberať, ako maľba, písanie, veterina či zubné lekárstvo. Nakoniec však zvíťazila medicíny. 

Vybrala som si ju aj preto, lebo mám rada ľudí a vedela som, že ako lekárka s nimi budem pracovať a budem nimi obklopená. Taktiež je pre mňa veľmi dôležité pomáhť. Úprimne ma dokážu dojímať ťažké životné príbehy. Toto som považovala za možný spôsob ako by som sa nemusela len nečinne prizerať, ale naozaj pomáhať. Môcť meniť veci a ovplyvňovať životy ľudí okolo mňa. Tým, že by som sa chcela venovať aj písaniu, jedným z dôvodom v tom čase, keď som si vyberala svoje zameranie bolo práve aj to, že veľa spisovateľov má vyštudovanú medicínu, z ktorej následne čerpajú pri písaní.

Ak sa však nemýlim, neostala si len pri samotnom štúdiu na Slovensku. 

Počas štúdia som sa snažila využívať čo najviac možností k štúdiu a naberaní praxe v zahraničí. Bolo to jedno z najrozumnejších rozhodnutí, ktoré som počas štúdia urobila. Získala som úplne iný pohľad na štúdium medicíny, klinickú prax a výskum. Počas štúdia som absolvovala stáže na klinikách vo Švédsku, Veľkej Británii, Taiwane Taliansku, Španielsku, štúdium medicíny som ukončovala v Dánsku. Po ňom som ešte absolvovala absolventskú stáž v Nemecku.

Prečítajte si: Antónia a Aroa spojili vkus a udržateľnú módu. Značka Trace Collective je premyslená do posledného gombíka

Čím ťa priťahuje zahraničie? 

V zahraničí sa často stretávam s veľmi profesionálnym prístupom, kde vás nehodnotia podľa vášho pohlavia či rodinného zázemia, ale podľa výsledkov a práce.

Ako je to na Slovensku?

U nás to padá často už na tomto základnom kroku. V zahraničí je taktiež volený interdisplinárny prístup k pacientovi, kde viaceré rôzne oddelenia aktívne spolupracujú na liečbe pacienta - čím sa zvyšuje efektivita liečby. Rovnako interdisciplinárny prístup funguje i pri výskumných projektoch, čím sa zvyšuje odbornosť kliniky a ich medzinárodné rozoznanie.

Čo sa týka ďalších rozdielov, tie sú citeľné už na samotnom nastavení štúdia medicíny u nás a v zahraničí. Na zahraničných klinikách sa ku študentom správajú rovnocenne, učia ich a venujú sa im počas ich klinickej praxe. Správajú sa k ním s úctou a rešpektom. Štúdium je postavené na praxi a vedú študentov k tomu, aby počas štúdia robili výskum, pôsobili na oddeleniach, o ktoré majú záujem alebo pracovali v nemocnici už počas štúdia. Hodnotenie štúdia je zvyčajne v krajiných vo väščej miere v testovej či písomnej forme. U nás je veľa skúšok ústnych, čím sa stráca objektivita hodnotenia a tým pádom aj motivácia.

Mohlo by vás zaujímať: Biznis mamy a dcéry: Jej kolekcie milovali v Dubaji, či New Yorku, napokon sa rozhodla vydať úplne inou cestou

Ako je to so zamestnaním? Ty momentálne nepôsobíš na Slovensku, preto sa pýtam. 

U nás nie je nastavený transparentný a objektívny systém ako sú absolventi či starší lekári vyberaní na pracovné miesta nemocníc a kliník. Často nie je kontrolované kto a ako sa dostáva na lepšie pracovné pozície či kliniky. Je to ďalší faktor, ktorí ovplyvňuje celkové nastavenie študentov medicíny či lekárov, pre ktorých je to často demotivujúce a odradzujúce. 

Vidíš možnosť rovnakého rozvíjania talentu a uplatnenia sa vo svojom rodnom meste, prípadne jeho okolí?

Pochádzam z mesta na východnom Slovensku, z Vranova nad Topľou. Keďže som si vybrala pre svoje ďalšie kariérne pôsobenie veľmi špecifický odbor, plastickú rekonštrukčnú chirurgiu a popáleniny. Tiež sa hodlám venovať klinickému výskumu a moje možnosti sú obmedzené na konkrétne pracoviská. Nevravím, že na východe Slovenska v tomto smere nie je možnosť žiadneho rastu, no sú to limitované možnosti.

Ak by si mala možnosť vybrať si - ostala by si teda tu?

Na Slovensku ma drží to, čo ma v mojom živote najviac formovalo - a to moja veľká, početná rodina, s ktorom máme veľmi blízke vzťahy a moji priatelia žijúci na Slovensku. Taktiež ma tu ťahá fakt, že by som si priala pomáhať a rozvíjať potenciál, ktorý tu nepochybne máme. Želala by som si postupne využívať nadobudnuté skúsenosti a prinášala to dobré, ktoré sa učím vonku, aj k nám.

Na Slovensku máme veľmi veľa šikovných ľudí, no mnohí sú nútení odchádzať za prácou do zahraničia. Čo je často veľká škola a odliv potenciálu a mozgov. Priala by som si pomáhať ľuďom, ktorí majú horšie životné podmienky a to v rámci rôznej dovrovoľníckej a charitatívnej činnosti. Veľa ľudí si charitatívnu pomoc spája s krajinami tretieho sveta, no aj u nás na Slovensku je veľmi veľa ľudí, ktorí našu pomoc a pozornosť nutne potrebujú.

Úprimne ma trápi a dotýka sa ma žalostný stav zdravotníctva a školského systému u nás. Priala by som si, aby o mojich blízkych a ľudí žijúcich na Slovensku, bolo v budúcnosti kvalitne postarané.

Neprehliadnite: Filip varil pre arabského princa: Slováci si často neuvedomujú, aký poklad máme v našich kuchyniach