Lukáš vytvára vizuálne efekty pre hollywoodske filmy. Napriek obrovskému potenciálu chce rozvíjať talent doma

Na začiatok asi taká úplne klasická otázka - prečo si sa vybral smerom vizuálnych efektov?

Už odmala ma fascinovalo scifi a fantasy. Moja stredná škola bola filmová, takže som mal ku tomu celkom blízko. Nikdy som sa nejako nehľadal a v podstate už od začiatku strednej školy som vedel, že chcem robiť efekty do filov. Vedel som, že ma to bude baviť a nič iné som robiť nechcel. Následne som sa začal učiť v softvéroch, ktoré používal aj veľké štúdia - čo mi neskôr pomohlo dostať sa na vysokú školu a dostať prvý job.

Spomínaš štúdium. Ty si študoval na Slovensku, no napriek tomu si sa rozhodol odísť do zahraničia. Prečo?

 Áno, po pravde ešte stále študujem.  Do zahraničia som sa rozhodol odísť po ukončení bakalárskeho štúdia, hlavne kvôli skúsenostiam. Bolo to veľmi spontánne, úprimne veľa som od toho neočakával. Filmový priemysel je tam na úplne inej úrovni, ako u nás. Rozposlal som svoje práce do celého sveta, no v tom čase som veľa odpovedi nedostal. Nakoniec, približne po mesiaci, prišla prvá ponuka pre jedno z najväčších postprodukčných štúdií na svete. Zároveň sme s partnerkou chceli skúsiť život mimo strednú Európu, čo sa nám aj podarilo.

Prečítajte si: Biznis mamy a dcéry: Jej kolekcie milovali v Dubaji, či New Yorku, napokon sa rozhodla vydať úplne inou cestou

Aké konkrétne uplatnenie by si zo svojho odboru mohol mať – respektíve, kde všade sa môžeš s týmto vzdelaním zamestnať? 

Je to celkom rôzne. Vo všeobecnosti je to 3D grafika, ale so zameraním na vizuálne efekty. Teoreticky sa môžem zamestnať aj v hernom priemysle,  reklame alebo na akejkoľvek pozícií, kde sa vyžaduje práca s 3D. Vybral som si vizuálne efekty vo filmovom priemysle, v ktorom ma každý svoju špecializáciu. V mojom prípade je to Lighting and Compositing - čo znamená nasvecovanie 3D scén, rendrovanie a následné spracovanie rôznych optických efektov v jednotlivých záberoch.

Pôsobenie v zahraničí pôsobí na Slovákov väčšinou v zmysle, že nám ukáže, že v niektorých krajinách fungujú aj veci, ktoré u nás nie.. ako to vnímaš ty?

Život v zahraničí je hlavne iný. Keďže žijem momentálne v Prahe, ktorá je dosť podobná životu ma Slovensku, popíšem moje skúsenosti z Montrealu. V samotnej Kanade je množstvo ľudí z celého sveta. To sa rovnako tak odráža na kultúre, ktorá je tam veľmi pestrá. Ľudia sú viac otvorení, nie sú tak utiahnutí a uzavretí do seba. Fungujúce úrady a pokročilá zdravotná starostlivosť, sú ďalšie príklady lepšieho života.

Netreba ale čakať nejaké výrazne sociálne výhody, ako napríklad v Nemecku,  alebo v Rakúsku. Život je tam hlavne nastavený tak, aby si sa dokázal o seba postarať sám. Rovnako tak samotný život vo veľkomeste ponúka množstvo rozmanitého kultúrneho vyžitia a príležitosti pre mladých ľudia, ktoré mi chýbajú v mojej rodnej krajine.

Neprehliadnite: Má pred sebou úspešnú kariéru doktorky, no na Slovensku nemá uplatnenie. Rozhovor so slovenskou chirurgičkou Júliou

K tej Kanade by som sa vrátila - ako sa ti ako Slovákovi podarilo získať prácu na inom kontinente?

Po ukončení bakalárskeho štúdia na VŠMU som skúsil šťastie a posielal svoje práce kade-tade po svete. Približne z 30-tich mailov mi odpísalo jediné štúdiou MPC so záujmom do Londýna na projekt The Lion King. Bol to môj prvý pohor v angličtine. Moja angličtina nebola na veľmi dobrej úrovni a bohužiaľ, ponuku som nedostal. 

To ma neodradilo a pracoval som na svojom portfóliu ďalej. O pár týždňov som to znova poslal do toho istého štúdia s pobočkou v Montreali. Odpovedali mi, že by so mnou radi urobili pohovor. Už bez stresu a s čistou hlavou sa mi podarilo prejsť cez pohovor bez výrazných problémov a následne som dostal 3D scénu. Mojou úlohou bolo nasvietiť ju tak, aby vyzerala dobre. A aby bežný divák nepoznal, že sa jedná o digitálne dorobené prostredie, postavy alebo rôzne elementy. Pracovali sme pre Disney a na projekte Artemis Fowl.

Ak by sme to možno mali nejako zrozumiteľne zhrnúť - ako taká práca vôbec vyzerá?

Ako som už spomenul, moja pozícia v Kanade bola Lighting Artist a teda som bol nasviecovačom digitálnych scén. To je ale už posledná časť celého procesu, ktorý v takom štúdiu prebieha. Vo väčších štúdiách každú z častí tohto procesu robia tímy ľudí, ktorí sa špecializujú na určitú časť. Je tam množstvo techník pri výrobe digitálnych scén, ktoré sa zrýchľujú a menia každým dňom.

Pokúsim sa ro zrhnúť čo najjednoduchšie. Štandardne to ale vyzerá tak, že najprv produkčná spoločnosť zadá prácu na výrobu jednotlivých scéna  postaví štúdiou, ktoré sa na to špecializuje. Následne sa to všetko navrhne a nakreslí. Potom sa to digitálne vymodeluje, vytvoria sa textúry a lookdev - čo znamená, že sa fyzikálne nastavia parametre 3D modelu tak, aby simuloval jednotlivé materiály čo najvernejšie. Ak sa jedná o postavy, tak sa vytvárajú digitálne kosti a animácia. Taktiež ak je to nutné, sa fyzikálne vytvárajú rôzne simulácie elementov, výbuchy a deštrukcie.

Následne to príde ku mne a ja sa snažím to nasvietiť tak, aby divák nepoznal, že sa jedná o digitálne záber - alebo aby to vyzeralo čo najlepšie. Väčšinou dotvárame prostredia a veci do existujúceho záberu sa môže jednať o full CGI (plné digitálne bez natočeného materiálu). Ja už z toho 3D softvéru vytváram videoformát, ktorý posielam na Compositing a tam sa dorábajú rôzne optické efekty a podobne.

To znie ako proces, ktorý by skutočne nejeden z nás rád videl - a ty si jeho súčasťou. Čo však ďalej? Máš nejaký veľký sen, ktoré by si si chcel splniť?

Mám množstvo malých snov, ktoré sú pre mňa viac alebo menej dôležité, ale neviem, či mám nejaký najväčší. Asi prežiť dlhý a šťastný život, haha. Oproti tomu sú akékoľvek iné sny bezpredmetné. Ale to asi chceme všetci, tak si držme prsty, nech sa nám to podarí a robme všetko preto, nech si to splníme.

Mohlo by vás zaujímať: Antónia a Aroa spojili vkus a udržateľnú módu. Značka Trace Collective je premyslená do posledného gombíka