Rande naslepo som odsudzovala. Až do momentu, kým mi nepomohlo nájsť toho pravého

Nikdy som nepatrila medzi nepekné ženy, no napriek tomu som mala pocit, že na mužov pôsobím ako repelent. Zo všetkých známostí, ktoré som v živote mala, žiadna netrvala viac než zopár týždňov - a už vôbec sa nedalo povedať to, či som zažila skutočný vzťah. Po niekoľkých rande, ale aj vášnivých nociach sa všetko akýmsi nečakaným spôsobom ukončilo. Prestal sa ozývať, druhý si hľadal výhovorky, no na druhú stranu, niekoľko takýchto potencionálnych známostí som uťala aj ja sama. Napriek tomu som mala pocit, že som prekliata a že si toho pravého nikdy nenájdem. 

Začala ma chytať panika, ktorá ma držala niekoľko solídnych mesiacov. Všade okolo seba som videla zamilované páry a nerozumela, ako je možné, že sa dvaja ľudia stretnú a zahľadia do seba v jeden moment. Otvorene priznávam, začala som sa ľutovať a fňukať. Každý deň som sa pýtala priateliek, či si aj ony myslia, že skončím sama. Až to jedného dňa jedna z nich nevydržala. 

Prečítajte si: Zakázaná láska: Zamilovala som sa do nevlastného otca a moja mama na to prišla

Prvý platný pokus

Andrea mi oznámila, že mi dohodla schôdzku. Napriek tomu, že som v hlave stále riešila to, že sa neviem s nikým spoznať, toto riešenie sa mi nepozdávalo. Priam naopak, mala som z neho hrôzu. „No ukáž mi ho ako vyzerá,'' prosila som ju, čo ona odmietla. Vraj nech nemám očakávania. Vyzerá dobre a je to dobrý človek - to je všetko, čo mi k nemu povedala.

„Rande naslepo funguje len vo filmoch. V skutočnosti sa rovná hrôze,'' vysvetľovala som jej no ona sa nenechala odradiť. „Ak tam nepôjdeš, prisahám, že sa s tebou prestanem baviť. Celý rok tu fňukáš nad tým, že si sama a keď máš zrazu rande, cúvaš. Nie, nebaví ma to - basta. Ideš tam, nezaujíma ma, čo si o tom myslíš,'' vypŕchla mi do tváre a ja som sa jej už nesnažila odporovať. Mala pravdu.

Mohlo by vás zaujímať: Vyspala som sa so svojím kolegom. Až dnes som pochopila, čo všetko som tým zničila

A to som ešte netušila akú. Keď prišiel čas schôdzky, bola som mierne nervózna, no v skutku plná očakávaní. Pri pohľade naňho sa však akosi pominuli. Áno, nevyzeral zle, no ničím ma neohúril. Až kým nezačal rozprávať. Zistili sme, že toho máme spoločného viac, než sme si mysleli a ja som popravde oľutovala to, ako som ho odsúdila. 

Už krátko po tom, ako sme sa rozlúčili, som nedočkavo pozerala na telefón. Pípla mi smska a ja som zacítila motýliky v brušku. Od toho momentu ubehli už tri roky a o pár týždňov si povieme svoje áno pred oltárom. Ak by mi to niekto povedal vtedy, zrejme by som ho vysmiala a ľutovala sa ďalej...

Neprehliadnite: Rozlúčka so slobodou dopadla nad očakávania. Môj manžel do dnešného dňa nič netuší