Presunúť na hlavný obsah

Začala som si s ex svojej najlepšej kamarátky. Naše priateľstvo to poznačilo, no stálo to za to

Partnerské vzťahy

Láska si nevyberá a niekedy sa zamilujeme do človeka, o ktorom by sme to nikdy predtým nepovedali. Nie vždy je to však výhrou...

S Petrou som sa zoznámila v práci. Už od začiatku sme si skvelo rozumeli, a tak sa nikto nečudoval tomu, že naše priateľstvo pokračovalo aj po tom, čo som z danej pozície odišla. Rozoberali sme spolu všetko, takmer každý detail - od toho, čo sa nám cez deň prihodilo, až po to, čo sme plánovali. Obidve sme k sebe prechovávali dôveru a boli tu jedna pre druhú. Nič neobyčajné, jednoducho sme boli najlepšími priateľkami

Jedného dňa mi Peťa začala rozprávať o Kristiánovi, chlapovi, s ktorým sa stretla v meste. Už od prvého okamihu jej síce padol do oka, no zdalo sa, že ona jemu viac. „Boli sme spolu na večeri. Bolo to úplne skvelé, super som sa cítila, ale jednoducho, nie je to tam. Myslela som celý čas na Adama a úrpimne Kristián ma vôbec fyzicky nepriťahuje... neviem, kde je chyba,'' zavolala mi hneď po rande. Rozoberali sme, čo sa mohlo a čo nemohlo stať. Napriek tomu, že ju ku Kristiánovi neťahala žiadna chémia, sa rozhodla dať mu ešte zopár šancí.. veď možno to pôjde. Nešlo. Ukončili to.

Prečítajte si: Zamilovala som sa do skvelého muža. Nakoniec vysvitlo, že som bola milenkou jeho otca

Nečakané zoznámenie 

O Kristiánovi som už viac nepočula. Vedela som, že sú spolu v kontakte, no nakoľko nebol Petin zdroj záujmu, nezaujímalo ma to. Až do dňa, kým som ho nestretla. Boli sme večer na akcii a ja som úprimne zostala v šoku z toho, ako dobre vyzerá. „Ja ťa už vlastne poznám, som Petina kamoška,'' povedala som mu po oficiálnom predstavení a nadviazali sme spoločnú komunikáciu. 

Kristiána som si však rýchlo vyhodila z hlavy - napriek tomu, že z mojej strany tam značná chémia bola. Argumentovala som si to tým, že by mi aj tak nevenoval svoj čas a pozornosť, oproti Peti som sa cítila ako utiahnutá myška, nehovoriac o tom, že som jej najlepšia kamarátka. Z času na čas sme si napísali, no nebrala som to príliš vážne. 

Pákrát sme sa stretli, no nikdy som nemala pocit, že by ma bral ako niečo viac.. až približne po deviatich mesiacov od zoznámenia ma zavolal na rande a vyznal mi city. „Vieš, nikdy som si nebol istý, či môžem. No nie si mi ukradnutá, práve naopak. Snáď to cítiš rovnako a na otázku, či by sme to spolu mohli skúsiť neodpovieš nie,'' vysukal zo seba a moje srdce poskočilo. Odvtedy sme oficiálne spolu a ja si každý deň lietam na obláčiku.

Dopĺňame sa vo všetkom, máme podobné názory, ciele, hodnoty... jediným negatívom je Petra, ktorá so mnou prestala komunikovať. Vraj mi to praje, ale považuje za zradu...

Neprehliadnite: Rande naslepo som odsudzovala. Až do momentu, kým mi nepomohlo nájsť toho pravého