Mileniáli sú generáciou terapie: Generácia Z je však témam duševného zdravia otvorená
Úzkosť a depresia sú v posledných rokoch podľa štatistík hlavnými problémami mileniálov, teda ľudí narodených po roku 1985 do roku 2000. Nové prieskumy tiež ukazujú, že súčasná generácia Z narodená po roku 2000, sa o témach duševného zdravia nebojí hovoriť nahlas.
Súčasná generácia Z, narodená po roku 2000, sa o témach duševného zdravia nebojí hovoriť nahlas.
Generácia terapie verzus generácia, ktorá o duševnom zdraví hovorí
Ako informuje portál bustle.com, záujem o duševné zdravie je v posledných rokoch na vzostupe. To platí ako pre generáciu Y, teda mileniálov narodených od roku 1985 do roku 2000, tak aj pre súčasnú generáciu Z, teda ľudí narodených po roku 2000. Je tu však jeden rozdiel... Zatiaľ čo mileniáli sa nazývajú generáciou terapie, generácia Z je témam duševného zdravia otvorená. Inými slovami, nemajú problémy vyrovnať sa z úzkosťou a depresiou, sú otvorení hovoriť o svojich problémoch, nedusiť ich v sebe. Toto generácia Y pred nimi, mileniáli, nevedeli, preto mnohí skončili aj v psychologických poradniach na terapii.
Mohlo by vás zaujímať: Krehká generácia: Počet mladých v psychologických ambulanciách rastie, v čom vidí východisko odborníčka?
Mileniáli vnímali duševné zdravie ako súkromnú záležitosť
Mileniáli popisujú, že keď ich generácia vyrastala, začala spochybňovať pretrvávajúce medzigeneračné predsudky týkajúce sa duševného zdravia. Duševné zdravie vnímali ako súkromnú záležitosť, o ktorej sa nahlas nehovorilo. Generácia Z, ktorá si aktuálne prešla aj pandémiou koronavírusu, prešla skúškou a začína aj vstupovať do pracovného života, posúva konverzáciu o duševnom zdraví ďalej: „Mladí ľudia sa absolútne prikláňajú k rozprávaniu o duševnom zdraví, obhajujú duševné zdravie. Generácia Z je však tá, ktorá s väčšou pravdepodobnosťou identifikuje a pomenuje svoje obavy o duševné zdravie. Takže skutočná prítomnosť obáv súvisiacich s duševným zdravím nemusí byť vyššia, ale otvorené a transparentné diskusie o týchto problémoch môžu byť výraznejšie. To sa odráža v celom ich prístupe k škole, práci a liečbe,“ objasňuje portál rozdiel medzi nimi.
Zaradenie mileniálov do pracovného života znamenalo posun vpred
Zbaviť sa stigmy zakorenenej v tisícročnej histórii nie je jednoduché. No dnes už odborníci vedia, že duševné choroby sú rozšírené, dokonca typickou súčasťou vývoja. Hľadanie pomoci v oblasti duševného zdravia už rozhodne nie je zriedkavé, ambulancie špecializujúce sa na tieto problémy, nájdete na každom rohu. Ako portál prezrádza ďalej, podľa prieskumov, keď mileniáli vstupovali do pracovného života, začali o týchto témach, ktoré boli pre nich doposiaľ tabu, hovoriť viac a uvažovať v širšom meradle: „Boli otvorení hovoriť o svojich vlastných bojoch, o tom, že je potrebný iný prístup.“
Čítajte tiež: Vaša rodinná história zanecháva stopy: To je jedna z 5-tich vecí, ktoré by ste mali vedieť o genetickom testovaní
Pandémia posunula konverzáciu o duševnom zdraví do popredia
Je pravda, že pandémia koronavírusu posunula konverzáciu o duševnom zdraví do popredia: „V jednej štúdii z roku 2021 s približne 2 100 dospelými, 81 percent hlásilo aspoň jeden symptóm depresie, pričom mladší dospelí vo veku 18 až 24 rokov s najväčšou pravdepodobnosťou hodnotili svoje duševné zdravie ako zlé alebo spravodlivé. Istý americký generálny chirurg dokonca vydal odporúčanie o „kríze duševného zdravia mládeže“,“ vysvetľuje portál. No aj po pandémii ostáva duševné zdravie súčasnou naliehavou témou.
Generácia Z si našla vlastné odbytiská, no netreba ich preceňovať
Aktuálne začali mileniáli medzi sebou zdieľať svoje skúsenosti týkajúce sa tejto problematiky online, konkrétne cez AIM, LiveJournal či MySpace. Generácia Z, pre ktorú v podstate nebolo nikdy duševné zdravie tabu, si našla svoje vlastné odbytiská na platformách sociálnych médií ako sú Instagram, YouTube, TikTok a ďalšie. Ako však upozorňuje portál na záver: „Úlohu sociálnych médií nemožno preceňovať, pokiaľ ide o množstvo informácií, ktoré ľudia musia prijať, a kultúrne slová, ktoré popularizujú... Samozrejme, je to zložité. Existuje rovnováha medzi informáciami a dezinformáciami, šírením povedomia a rastúcim stresom. Dostupnosť mediálne bohatých správ a informácií prispôsobených obavám a záujmom jednotlivcov prostredníctvom algoritmov môže zhoršiť základné zraniteľnosti duševného zdravia.“
Neprehliadnite: Sociálne väzby dokázateľne ovplyvňujú naše fyzické zdravie: Zamýšľali ste sa nad tým, kto tvorí váš najbližší okruh?
