Mladí ľudia uzatvárajú »gigy« na dobu neurčitú a prácu striedajú z viacerých dôvodov: Čo to o nich vypovedá?

Súčasný trh práce má na krátkodobé pracovné vzťahy presné označenie, rovnako ako aj na človeka, ktorý strieda prácu častejšie. Vzhľadom k jeho dynamickej povahe je však veľmi otázne urobiť si obraz o človeku ako o dobrom či zlom pracantovi len na základe počtu vystriedaných prác uvedených v životopise. Za tým, že človek prácu strieda, sa môže skrývať oveľa viac, ako sa na prvý pohľad zdá.

Súčasný trh práce má na krátkodobé pracovné vzťahy presné označenie, rovnako ako aj na človeka, ktorý strieda prácu častejšie

Súčasný trh práce má na krátkodobé pracovné vzťahy presné označenie, rovnako ako aj na človeka, ktorý strieda prácu častejšie

Zdroj: Profimedia

Ak sa pozrieme na trh práce, je otázne, čo to vypovedá o povahe uchádzača o zamestnanie

U väčšiny personalistov by pravdepodobne veľké množstvo vystriedaných prác v našom životopise neurobilo ten správny dojem. Samozrejme, pokiaľ to nebudú lukratívne a zaujímavé práce po svete, z ktorých poznatky a skúsenosti by ste vedeli naplno využiť v práci, o ktorú sa uchádzate práve v danej chvíli. Čo však počet vystriedaných prác o nás prezrádza z pohľadu skúseného psychoanalytika a psychoterapeuta, Dr. Martina Podolana B.A., ktorý sa venuje klientom v súkromnej ambulancii v Trnave a na klinike Sigmund Freud Universität vo Viedni?  Z jeho pohľadu je v skutočnosti potrebné poznať daného človeka, aby o ňom  mohol v tomto smere vyvodiť nejaký zmysluplný záver: „Mohli by byť za tým rôzne externé príčiny, ale aj individuálne psychologické faktory. U personalistov údajne začína striedanie práce vzbudzovať obavy vtedy, ak človek prácu zmení viac ako päť krát za posledných 10 rokov. Bez hlbšieho poznania človeka však neviem, do akej miery bolo striedanie práce vyvolené povahou uchádzača, trhom práce alebo inými vplyvmi.“

„Gigy“ na dobu neurčitú znamenajú ľahšie lúčenie so zamestnancom

Množstvo vystriedaných prác, ktoré figurujú v životopise mladého človeka do tridsiatky, nie sú dnes žiadnou raritou, práve naopak. Aj podľa Podolana je bežné, že mladí ľudia menia na počiatku kariéry prácu častejšie než starší: „Majú dnes viac príležitostí, než kedysi a preto sa na začiatku kariéry pokúšajú získať skúsenosti na viacerých miestach. Rôzne prieskumy ukazujú, že trh ponúka mladým ľuďom stále viac zmlúv na dobu neurčitú a keďže nemávajú väčšie záväzky, zamestnanci sa s nimi lúčia ľahšie, než so staršími zamestnancami.“ Dokonca, ako uvádza ďalej, podľa jeho skúseností existujú v súčasnosti pre ľudí striedajúcich často prácu aj zaužívané anglické výrazy ako „job hopper, floater či drifter“, ale aj pomenovanie „gig“, ktorým v dnešnej ekonomike pomenúvajú krátkodobé pracovné vzťahy, pričom slovo „gig“ je symbolom pre štek, záskok alebo ľudovo povedané, fušku. „Toto všetko indikuje, že pracovný trh je dnes oveľa dynamickejší a premenlivejší a prispieva k tomu, že mladí ľudia menia prácu častejšie,“ dopĺňa Podolan. 

Mohlo by vás zaujímať: Nie každý dokáže využívať home office: Pre koho je určený a na čom ľudia najčastejšie zlyhávajú?

Radšej ako osem hodín sedieť na zadku v kancelárii, seď na zadku na pláži a staň sa digitálnym nomádom

Charakter či povaha pracovného trhu však nie je jediný parameter, ktorý určuje to, koľko prác dnes mladý človek do tridsiatky vystrieda, kým sa pri jednej usadí natrvalo. Súčasná pracovná generácia mileniánov, teda mladých ľudí narodených medzi rokmi 1980 a 2000, dostáva čoraz častejšie aj prezývku „veční uchádzači“, pretože, ako vysvetľuje Podolan, je pre nich typické, že sa večne obzerajú po lepšom pracovnom mieste: „Ukazuje sa, že táto prichádzajúca pracovná generácia vníma rôzne druhy zamestnaní viac ako stupienky k sebazdokonaľovaniu a menej ako miesta konečnej destinácie. Chcú mať väčšiu istotu v kariére a nie v zamestnaní a preto ich viac zaujíma kariérna cesta, než cieľ.“

No, keď sa nad tým zamyslíme, niet sa čo čudovať. Vidíme to všade. Tento svet nás predovšetkým prostredníctvom sociálnych sietí, ale aj iných prostriedkov, doslova láka, aby  sme prestali  sedieť osem hodín v práci, keď sme z toho frustrovaní a nešťastní, a namiesto toho napríklad cestovali po svete a venovali sa digitálnemu nomádstvu, čo je jeden z novodobých trendov na trhu práce. Sedieť si len tak na pláži a písať blogy, podmienkou je len kvalitné wifi pripojenie, takto by si to vedeli predstaviť mnohí z nás, čo poviete? Otázne skôr je, dokedy? Pretože aj tento na prvý pohľad splnený sen sa môže časom zunovať ako aj ostatné práce. Tak či onak, nekonečné možnosti modernej doby, ktoré lákajú pracovať z rôznych kútov sveta či z pohodlia vlastného domova, rovnako majú svoj podiel na tom, že sme v klasickej osem hodinovej práci po čase nespokojní a preto odchádzame a skúšame ďalej.  

Rozpor medzi očakávania a realitou, posolstvá či rané zážitky stoje tiež za častým striedaním práce 

Mnohí z nich si tak podľa Podolana myslia, že to najlepšie pre ich kariérny rast alebo zvýšenie platu je práve to, ak menia často zamestnanie. Ako prezrádza ďalej: „Na dlhšie „hľadanie sa“ v kariére poukazuje aj výskum americkej psychologickej asociácie, ktorý odhalil, že mileniáni sú frustrovaní rozporom medzi očakávaniami a realitou. Vyrástli na posolstvách: „Choď na vysokú školu a budeš mať dobrú prácu.“ Alebo: „Rob čo ťa baví a budeš úspešný“. Následne vyštudovali dobré školy a našli si solídne zamestnania, avšak mnohí napriek tomu stále pochybujú o svojej hodnote a o schopnosti robiť rozhodnutia. Ak majú urobiť väčšie rozhodnutie (napr. zmeniť prácu), majú ťažkosť rozhodnúť sa, alebo sa rozhodujú dlho. Majú nadbytok možností a človek sa môže čudovať, že čo je na tom zlé? Výskum však ukázal, že ak má človek priveľa možností, môže ho to paralyzovať. Mať priveľa možností môže byť vyčerpávajúce, človek môže dlhšie otáľať s rozhodnutím alebo výberom ideálneho postu, a to môže v konečnom dôsledku zvyšovať jeho nespokojnosť a frustráciu.“ 

Posolstvá, na ktorých sme ohľadom práce vyrastali či nekonečné množstvo kariérnych možností, ktoré svet ponúka, nie sú jedinými „vinníkmi“ v tom, že častejšie striedame prácu alebo, že sme v takmer každej nespokojní. Ako poukazuje Podolan ďalej, významný vplyv na človeka a jeho postoj k práci ako takej, má rodina a naše rané zážitky s ňou: „Napríklad mimoriadne schopný a pracovitý mladík môže viesť sústavné konflikty so šéfmi a dostávať opakované výpovede. Zároveň si to vysvetľuje tak, že má smolu na „zlých“ šéfov, pričom jeho obranné mechanizmy mu bránia v tom, aby si uvedomil, že v tom hrá rolu aj on sám. Nie je neobvyklé, že ľudia ako on, mali počas raného detstva rodičov, ktorí boli nespoľahliví, zneužívajúci alebo deti zanedbávali. Keďže si s nimi deti museli vychádzať, svoju hostilitu (nevraživosť) voči rodičom vytesnili do nevedomia. Z tohto dôvodu nevedia o svojej vlastnej hostilite, ktorú následne premietajú do vzťahov so svojimi šéfmi. No a keďže „zlí“ šéfovia na hostilitu (o ktorej zamestnanec nevie) nereagujú pozitívne, vzniká začarovaný kruh. Schopný mladý muž strieda prácu, pretože neustále naráža na „zlých“ šéfov.“ 

Konflikt medzi autonómiou a závislosťou  či neschopnosť prijať kritiku a ďalšie 

Niekedy to nie je vplyvom nekonečných možností, ale je to v človeku samom. Jeho striedanie práce môže súvisieť s tým, že nedokáže prevziať svoj podiel zodpovednosti v živote za nič, alebo je to jedinec, ktorý je neschopný prijímať kritiku a nedokáže sa podriaďovať autoritám v práci. „Rané zážitky môžu prispieť k tomu, aby človek v dospelosti vlastné zlyhania a nedostatky pripisoval zlým pracovným podmienkam alebo chybám iných: „Nie je to moja chyba.“ Príčiny svojho chybného konania vidia v iných a preto napríklad hovoria: „Ak by ste ma nestresovali, chybu by som neurobil.“ Alebo: „Ak by ste ma počúvali, nemusel by som teraz toto robiť.“ Odmieta akúkoľvek kritiku, čo v konečnom dôsledku vedie ku konfliktom a častejším zmenám v práci,“ upozorňuje Podolan.

Čítajte tiež: Prečo nevieme prijímať od druhých kritiku a ako získať prácu snov?

Rovnako môže ísť o mladého človeka, ktorý sa silou mocou snaží sebe alebo svojmu okoliu, ktoré ho možno v detstve podceňovalo, dokázať, že je lepší než iní, a to práve prostredníctvom pracovného úspechu, úžasnej a oslnivej kariéry. No čím viac tlačí na pílu, tým viac má s danou prácou aj problém. Pociťuje opäť nespokojnosť a frustráciu z toho, že hoci je aj možno úspešný, nerobí ho to šťastným. Nakoniec prácu rovnako opúšťa a hľadá sa v inej. Príčiny, ktoré vedú k tomu, že mladý človek do tridsiatky dokáže vystriedať aj desiatku zamestnaní, sú rôzne a záleží na viacerých faktoroch, ktoré nás obklopujú od raného detstva, nevynímajúc dospelosť. 

Ak sú na zmenu práce tieto dôvody, potom je to pre mladých ľudí osožné 

Avšak, napriek všetkým spomenutých aj nespomenutým faktorom, prečo mladý človek do tridsiatky a niekedy aj po nej, môže dnes striedať prácu častejšie, ostáva faktom aj to, že zmena práce je celkom obyčajná vec. Ako informuje Podolan ďalej, Slováci menia prácu podľa prieskumov každé tri roky a takmer tri štvrtiny z nich tie zmeny vnímajú pozitívne: „Medzi hlavné dôvody tejto spokojnosti patrí lepšie finančné ohodnotenie, zaujímavejšia pracovná náplň, alebo kratšie dochádzanie do práce. Ak mladí ľudia menia zamestnanie z týchto dôvodov, podľa prieskumov by to malo byť pre nich osožné.“

Podolan predostiera aj iné silné dôvody, kedy je nepochybne osožné zmeniť prácu. Napríklad také pracovné problémy, ktoré „začnú zasahovať do rodiny, medzi kamarátov, do záľub a voľného času. Nie je nutne potrebné z práce odísť, ale je to jasný signál, že je načase niečo zmeniť. Častým a dobrým dôvodom pre striedanie práce môže byť aj určitý pracovný stereotyp, monotónne činnosti, chýbajúca perspektíva, ktoré sú pre určité druhy zamestnaní typické. Ak človek stojí dlho na mieste, nielenže nerastie, ale ani ho to zrejme veľmi nebaví a v práci vidí len malý zmysel. Prieskum naznačuje, že toto platí napríklad pre anketárov, telefonických operátorov, alebo telemarketingových pracovníkov, ktorí na pracovisku v priemere pracujú jeden alebo dva roky. Týmto ľuďom by mohla po určitej dobe prospieť zmena práce a najmä to, aby v exitujúcom alebo novom pracovnom mieste videli po zmene viac tvorivosti alebo zmysluplnosti.“ 

Na niektorých ľudí má striedanie práce aj negatívny dopad 

Časté striedanie práce opäť môže a nemusí mať na človeka negatívny dosah. Nemusí ovplyvňovať jeho povahu, charakter či osobnosť komplexne. Na niektorých ľudí nemá podľa Podolana chronické striedanie zamestnania žiaden významný dopad, no iným môže spôsobovať vážne problémy: „Chronické striedanie práce môže ohroziť finančnú stabilitu, znížiť pracovný výkon, zhoršiť povesť ako aj hodnotu a atraktivitu na trhu práce. Postupne môže zhoršovať vzťahy na pracovisku i v súkromí, oslabovať sebavedomie a sebaistotu, prehlbovať pocity viny či nedostatku identity, viesť k vyhoreniu, sužujúcim výčitkám svedomia, poklesu energie, strate priateľov a odpojeniu sa od obľúbených aktivít až k vážnejším ťažkostiam akým sú úzkosti, depresie a samovražedné myšlienky. Dôležitou indíciou je, do akej miery striedanie práce zasahuje do sebaúcty, partnerských a priateľských vzťahov, do rodiny a voľného času,“ objasňuje ďalej. 

Rozhodnutie zmeniť zamestnanie by malo byť v súlade s emóciami

Podstatou človeka je aj to, že máme v sebe zakorenenú potrebu mať sa dobre, alebo vždy lepšie a v dôsledku toho robiť všetko preto, aby to tak reálne aj bolo. Avšak, ako hovorí Podolan, ukazuje sa, že ľudia robia optimálne rozhodnutie o dôležitej veci nevedome: „Na rozdiel od toho, čomu by možno mnohí z nás radi verili, prijímanie komplexných rozhodnutí (kúpa bytu, zmena práce, svadba) je podľa výskumov lepšie, ak je z prevažnej časti výsledkom nevedomej psychickej činnosti.“

No na druhej strane sa nám niekedy stáva, že pri mnohých rozhodnutiach, kedy zvažujeme pre a proti, nedávame až tak na emócie, ako napríklad pri spomínanej kúpe bytu, a uprednostňujeme rozum a čísla. Keď sa rozhodujeme prevažne vedome a zvažujeme pozitíva a negatíva, mnohí z nás skĺznu k tomu, že si začnú rozhodnutia idealizovať. Rozhodnutie oženiť sa alebo sa rozviesť si mnohí z nás zracionalizujú alebo zidealizujú, čím si často krát zablokujú prístup k svojim hlbším emóciám. To platí aj pri zvažovaní či prácu zmeniť alebo nie: „Niekedy zaslepujeme sami seba. Začneme si generovať pozitívne pocity a ilúzie o našich rozhodnutiach tým, že maximalizujeme výhody a minimalizujeme nevýhody. Nepríjemnosti zracionalizujeme a nedostatky zidealizujeme. Výskum i prax však ukazujú, že ak je naše rozhodovanie viac v kontakte s našimi hlbšími emóciami a nevedomím – ak sa lepšie poznáme – tak dôsledky našich dôležitých rozhodnutí bývajú optimálnejšie,“ dodáva.

Neprehliadnite: Ľudia, s ktorými sa stretávate, vám môžu pomôcť kariérne rásť: Takýmito typmi sa pre vlastné dobro obklopujte

Ak máte teda silnú vnútornú potrebu prácu zmeniť, lebo to tak cítite, spravidla sa nemýlite a nič si nenahovárate. Svoje rozhodnutie však dôkladne zvážte a najskôr preskúmajte hlbšie príčiny svojho doterajšieho konania . Najmä ak prácu meníte sústavne z tých istých dôvodov, možno by ste mali pouvažovať, či za tým nebude celkom iný problém, ktorý súvisí s vaším vnútrom. Tak či onak, nikto vás nemôže hodnotiť či posudzovať ako dobrého človeka či dobrého pracanta len na základe faktu, koľko vystriedaných zamestnaní máte v životopise uvedených, pretože každý sme iný a každý máme iné kariérne potreby. No povedzme si na rovinu, niekedy je to len o šťastí a natrafení na to správne zamestnanie, v ktorom dokážeme vydržať a zdokonaľovať sa celý život. Ak však nechceme veci nechať iba na šťastie, dôležité rozhodnutie by malo byť prijaté nielen po dôkladnom preskúmaní vonkajších okolností ale i po hlbšom nahliadnutí do seba samého

Viac zaujímavých rozhovorov nájdete v aktuálnom magazíne FEMINITY JESEŇ 2018, ktorý je v predaji v stánkoch.

Foto:
Profimedia
Zdroj:
MG

Súvisiace články

Diskusia k článku

comments powered by Disqus

Najčítanejšie články

Staň sa fanúšikom

Starostlivosť o seba