Alexandra zachraňovala tulene a korytnačky: Klimatická kríza je väčším problémom ako koronavírus
Alexandra Madrová sa zúčastnila niekoľkých misií, na ktorých pomáhala ohrozeným zvieratám. Dnes sa povedomie o klimatickej kríze snaží rozšíriť aj na Slovensku a prispieť tak k zlepšeniu momentálnej ekologickej situácie.
Poukazujete na vážne ekologické problémy a dalo by sa povedať, že ľudí motivujete k zmene životného štýlu. Kedy tento pocit rozšíriť povedomie ekologických kríz prišiel?
Nikdy v živote mi nenapadlo, že by som robila eko osvetu... ak sa teda nepočíta, že svoje okolie vždy informujem o eko tripoch, ktoré som absolvovala - o čom boli a prečo sú dôležité. K zvieratám inklinujem celý život, no až od 25-tich rokoch som túžila ísť na misiu cez organizáciu Earthwatch, pod záštitou ktorej prebieha po celom svete približne 40 výskumov. Tie sú zamerané na ochranu biodiverzity, riešia klimatickú zmenu či jednotlivé druhy zvierat takmer na všetkých kontinentoch. Umožňujú bežným ľuďom stať sa na pár dní členom reálnej výskumnej skupiny. Poplatok síce nie je nízky, nakoľko pomáhajú dané výskumy realizovať, samotné poplatky jednotlivcov by to však rozhodne neutiahli.
Ako prvú som navštívila Kostariku, kde potrebovali pomoc najurgentnejšie. Pobyt trval 12 dní s tým, že sa pracovalo najmä v noci, cez deň sa konali len drobné práce. Práca v noci bola fyzicky náročnejšia, chodilo sa po piesku za úplnej tmy, zakaždým sme prešli minimálne 15 kilometrov. Prebieha tam totiž výskum, kde sa snažia zistiť prečo došlo v priebehu pár rokov takmer k úplnemu vyhubeniu najväčšieho druhu korytnačky - kožatky veľkej. Tento druh totiž pláva v hlbokých vodách a nemá prirodzeného nepriateľa. Každá jedna kožatka sa označkuje a sleduje sa jej následný pohyb, koľko vajíčok položí, koľko korytnačiek sa z nich vyliahne a podobne. Bola to fantastická skúsenosť. Stretnúť sa s kožatkou naživo je ako stretnúť dinosaura, nakoľko je to druh, ktorý žije takmer v nezmenej podobe tisícky rokov. Som vďačná, že som to šťastie mala.
Znie to naozaj ako jedinečná skúsenosť. Máte ešte nejaké iné zážitky, ktoré vo vás zanechali výraznú stopu?
Na pár dní som bola pomáhať ako dobrovoľník v záchrannej stanici tuleňov Seal rescue station v Írsku. Je to jedna z najúspešnejších staníc na svete, vozia im zranené a opustené mláďatá tuleňov z celej krajiny, v stanici ich mesiace pripravujú na ich život v mori. Musia mať dobrú váhu, musia sa vedieť sami najesť, musia byť samozrejme zdraví a ak je všetko v poriadku, vypúšťajú ich do divočiny, kam patria. Medzitým bola na Slovensku otvorená napríklad aj záchranná stanica mačkovitých šeliem Malkia park, kde začali prijímať nechcené zvieratá či už od súkromníkov, zoo alebo z cirkusov. Šla som sa tam pozrieť asi týždeň po otvorení a chodím dodnes. S majiteľkou sme sa spriatelili a svojho času som chodila občas pomôcť ako dobrovoľník na drobné práce - česať somáre, ktoré prišli so zebrou či ťavu, ktorá bola odobratá z cirkusu. V poslednej dobe to síce kvôli svojmu občianskemu združeniu príliš nestíham, no odporúčam to každému.
Prečítajte si: Modelka Renáta Langmannová o cestovaní po Afrike: Výstup na Kilimandžáro nie je žiadna prechádzka ružovou záhradou
Ako vlastne vznikol nápad založiť vaše občianske združenie Planet Lover?
V rámci jedného zo svojich projektov som sa cez produkty rozhodla poukázať na ohrozené druhy zvierat. Vybrala som si ľadového medveďa, ktorý patrí k zraniteľným, aru modrokrkú, ktorá sa nedávno ocitla na pokraji vyhynutia a tigra, ktorý napriek tomu, že patrí k obľúbeným mačkovitým šelmám je taktiež v ohrození. Vytvorili sme dizajn s týmito zvieratami na rôznych produktoch, ktorými poukazujeme na daný problém. Odhaduje sa totiž, že do 10 rokov vyhynie približne milión zvierat a rastlín. To je brutálne číslo! Či sa to ľudom páči alebo nie, sme súčasťou ekosystému, kde je človek na vrchole potravinového reťazca...a ak prestane fungovať značná časť nášho celého ekosystému, ľudia prežijú len veľmi ťažko. Z produktov sme chceli venovať 20% nejakej organizácii a zvažovali sme, čo bude mať najväčší zmysel. Po mesiacoch hútania vzniklo Planet Lover, občianske združenie, ktoré sa venuje vzdelávaniu študentov stredných škôl a následnej súťaži o pobyt na výskum.
Akú funkciu vlastne plní, čo je cieľom tohto zoskupenia? Veď viete, občianskych združení zameraných na pomoc rôzneho charakteru je dnes vo svete veľmi veľa...
Náš cieľ je jednoduchý - chceli by sme, aby čo najviac ľudí pochopilo prepojenie ľudí a prírody. Akonáhle ľudia pochopia závislosť človeka od prírody ako takej, prirodzene začnú robiť veci inak. Teda mali by. Teraz je to už len o veľkej osvete - a to myslím globálne.
Áno, robí sa veľa projektov a každý jeden má zmysel. Obrovskú úlohu však stále budú zohrávať rozhodnutia jednotlivých krajín teda politikov a až potom sa uvidí, či sa dajú veci meniť. V každom prípade, ľudia ako jednotlivci, môžu začať od seba, už len tým, že podporia politikov, ktorí sú ochotní tie zmeny reálne urobiť. Prípadne budú zdielať informácie ďalej, rovnako ako podpíšu petície - napríklad na ochranu našich lesov. Možností je neúrekom, my sa ich snažíme posúvať ďalej a ďalej.
So študentmi by sme tohto roku mali ísť na misu, no uvidíme, ako sa situácia vyvinie. Okrem mladých ľudí, ktorým sa snažíme podať náš odkaz za necelú hodinu formou, akú veríme, že dokážu prijať a rozmýšľať nad celou problematikou, snažíme sa podávať informácie aj cez sociálne siete. Prinášame info o jednotlivých druhoch zvierat, o vode, o úlohe oceánu pre celý svet, o horách...odkazujeme tiež na zaujímavé zahraničné organizácie či ľudí, ktorí robia úžasnú prácu či už v ochrane zvierat alebo životného prostredia ako takého.
Mohlo by vás zaujímať: Tričká vyrobené z morských rias. Zoznámte sa s ekologickou značkou Pangaia, ktorá ovláda módny priemysel
Prihovárate sa aj manažérom či firmám. Ako vnímajú tieto informácie oni? Predsa väčšina firiem berie skôr ohľad na zisk než na šetrnosť k prírode...
Čo sa týka obtiažnosti, nemyslím si, že ekológia je populárnou témou. Klimatická zmena alebo klimatická kríza, je podľa môjho názoru neuchopiteľné pre veľa ľudí. Nevedia si ju predstaviť, nerozumejú súvislostiam, nevedia, čo je nosným problémom a prečo to musíme riešiť hneď teraz - aj keď prebieha koronavírus. Ako sa vraví - čo oko nevidí, to srdce nebolí. Ľudia sa tvária, že sa nič také nedeje. Klimatickú krúzu nemožno vidieť len tak ľahko, ale je prítomná tu a teraz a týka sa každého z nás. Dokonca viac ako pandémia - leto tá sa dajme tomu do dvoch rokov vyrieši a bude pod kontrolou. To však neplatí pre klimatickú krízu.
Snažíme sa prednáškach vo firmách vysvetľovať cez porovnania s vecami, udalosťami, ktoré zažili, ktoré si vedia predstaviť, vtedy prichádza k väčšiemu pochopeniu. Skôr je to o šikovnosti prednášajúceho, či nájde rozumnú, pozitívnu cestu ako ich naviesť k tomu, aby sa o daný problém začali zaujímať.
Aj napriek tomu, že sa ekologické témy stávajú čoraz obľúbenejšími, predsa máme my Slováci ešte pred sebou kus cesty... čo považujete za naše najväčšie prehrešky a možno aj nedostatky?
Fúha, toto je ťažká otázka. Čo je náš najväčší prehrešok? Pre mňa výrub stromov v národných parkoch. Poľovanie na vlkov. Vlk je totiž jedným z nosných pilierov zdravého lesného ekosystému. Prehreškom je taktiež odsunutie zákona na zálohovanie plastových fliaš. Ďalej vedomé neriešenie toxického odpadu, ktorý preniká roky do podzemných vôd, a tak znečisťuje tisícky litrov pitnej vody. To sú prehrešky, ktoré by sa mali riešiť.
Mnohí ľudia by radi žili ekologickejšie a aj keď na jednej strane separujú odpad, na druhej si kupujú tony oblečenia. Ako by podľa vás mal ''eko'' človek správať?
Stačí žiť rozumnejšie. Nekupovať veci, ktoré nepotrebujete. Neplytvať jedlom. Znížiť konzumáciu mäsa, teda aspoň 2-3 krát do týždňa vynechať mäso, a keď už konzumovať, tak skôr to lokálne a nie dovezené z Argentíny. To sa v princípe týka všetkého, ak podporíte lokálny trh, či už sa jedná o oblečenie, jedlo alebo nábytok, okrem dobrého pocitu, vysoko ušetríte uhlíkovú stopu na preprave tovarov, obalov, nehovoriac o tom, že nepodporíte často obrovské firmy, ktoré ešte stále vykorisťujú ľudí na prácu. Neplytvať vodou, voda je bohatstvo 21.storočia. Nekupovať ju zbytočne v plastových fľašiach, naša slovenská voda je mega kvalitná. Šetriť energiami, teda nemať napríklad stále nabíjačky v zástrčke, vypínať svetlo, ideálne ak máte možnosť objednať si zelenú energiu - pýtajte sa u vášho dodávateľa energie na túto možnosť, stojí to síce o 2 € navyše, no začnete používať energiu z obnoviteľných zdrojov - a to je naša jediná budúcnosť.
Nemeňte zbytočne techniku každý rok, lebo E-waste bude čoskoro prestavovať možno väčší problém ako plastový odpad. Separovať by mala byť dnes samozrejmosť u každého z nás, ale treba sa naučiť separovať správne. Ideálne kto môže mať kompost, využite, takmer 50% odpadu tvorí kompostovateľný odpad. O veciach ako noste si tašku na nákup, a nepoužívajte jednorazové plasty už ani nevravím. A na záver, ak môžete vyhnite sa použitiu auta, využite MHD, bicykel alebo choďte pešo. Prospeje to nielen planéte, ale aj vášmu zdraviu.