Presunúť na hlavný obsah

Manželstvo sa mi rúcalo ako domček z karát. Zachrániť mi ho pomohol paradoxne iný muž

Partnerské vzťahy

Príde na každého. Raz určite. Kríza, hádky, problémy, ktoré nás dostanú do pozície, kedy začneme zvažovať, či sme urobili správne rozhodnutie...

S Michalom sme sa dali dokopy po tom, čo sme boli najlepší priatelia. Aj keď sa paradoxne vraví, že z priateľstva nemôže vzniknúť po rokoch láska, nám sa to stalo. Uvedomili sme si to až po tom, čo sme sa obidvaja ocitli pripití na jednej z párty. Bolo to mätúce, no napriek tomu mimoriadne krásne obdobie, kedy sme už poznali dokonalo a zároveň si užívali všetko krásne, čo prišlo. Ani nie po dvoch rokoch vzťahu sme sa rozhodli povedať si svoje áno na malej svadbe, ktorej sa zúčastnili skutočne len tí najbližší. Všetko vyzeralo ideálne, a tak ako my, aj naši blízki sa tešili.

„Veď títo dvaja sa poznajú azda celý život, tam nie je čo pokaziť,'' počúvali sme zo všetkých strán ódy na tom, aké je to skvelé, že sme sa len predsa našli. Práve fakt, ktorý bol našou najväčšou nevýhodou, sa však ukázal ako problém. Po piatich rokoch, kedy sme oficiálne boli spolu, sa zrazu vášeň z nášho vzťahu vytratila. Len tak. Akoby zo dňa na deň. 

Prečítajte si: Mala som dokonalý vzťah. Potom som stretla muža, ktorý mi ukázal, že kvalitný sex je vo vzťahu dôležitejší, ako si myslíme

Hádky na maličkostiach

Z Miša to doslova kričalo. Nikdy nepatril k ľuďom, ktorí by preferovali stereotyp, práve naopak. Stále bol zastáncom dobrodružstva a spontánnych vecí - a koniec koncov to bola jedna z vlastností, ktoré sme mali ako priatelia, ale aj partneri, spoločné. Keď sa však rutina začala opakovať a my sme zažívali každý deň ten istý scénar, nepomáhali nám ani spontánne výlety či rozhodnutia. Začali sme sa nudiť a s nudou prichádzali hádky. Aspoň tie totiž predstavovali ako také vzrušenie. 

Raz večer som toho už mala plné zuby a rozhodla sa odísť do baru. Nemala som konkrétny plán, jednoducho som chcela vypadnúť a zabudnúť na to, čo sa deje v našom byte. Netrvalo dlho, keď sa mi prihovorila známa tvár. „Teba som ako dlho nevidel,'' začal konverzáciu Tomáš, ktorého som naposledy videla na strednej škole. Možno za to mohli dva deci vína, no zdalo sa mi, že je krajší, než som si ho pamätala. Zmužnel a jeho charizma priťahovala nepochybne všetky ženy v okolí. „Takúto príjemnú spoločnosť som nečakala,'' usmiala som sa naňho a zrazu sme sa pri víne začali zhovárať o všetkom. O práci, plánoch, ale aj vzťahoch. Samozrejme, pod vplyvom alkoholu som mu vyklopila všetky naše problémy ako na tanieri.

Neprehliadnite: Skutočný príbeh: Máme otvorený vzťah. Funguje nám to ešte lepšie, než predtým

Netypická záchrana 

Samú seba som prekvapila tvrdením, že sa obávam rozvodu. V reálnom živote som toto slovo ani len nevyslovila, no faktom bolo, že v opitom stave som jednoducho dávala svojím myšlienkam aj hovorenú podobu. „Okej, mám pre teba radu, aj keď bude znieť divne,'' začal mi vysvetľovať. „Nie je to pre každého, priznávam. Ale ja, keď mám pocit, že sa vo vzťahu nudím, jednoducho idem von s tým, že mám povolené od frajerky zbaliť akúkoľvek ženu. Ak sa to podarí, môžem si s ňou aj užiť. Akoby som bol jednoducho nezadaný,'' vysvetľoval ďalej Tomáš s tým, že tento proces vraj pripomína začiatky budovania vzťahu. 

„Praktizujeme to obaja. Po tom, ako sa ten druhý vráti si zrazu uvedomujeme to šťastie... samozrejme je potrebné poznať hranicu. Nedá sa to robiť každý týždeň, no adrenalín spojený s vášňou dokážu mnoho,'' dodal mi a ja som túto myšlienku hneď odsunula na druhú koľaj. 

Po príchode domov mi to však nedalo a prezradila som tento plán Mišovi. Ten, keď počul opis Tomáša, zmeravel a akoby všetky naše problémy zmizli. Žiaden stereotyp a vtedy som to pochopila. Aj žiarlivosť dokáže byť skvelou esenciou vzťahu - a to bez toho, aby sme jeden druhého podviedli.