Rozhovor s Erikou Depetris: Ako sa Slovenke žije po boku slávneho futbalistu?

Pár s argentískym futbalistom tvoríte už poriadne dlho. Spomínate si na ten moment, keď ste sa zoznámili a začali spolu randiť? 

Samozrejme, na to sa nedá zabudnúť. Zapáčil sa mi hneď na prvý pohľad na jednom evente, kde sme sa obaja ocitli. Prehodili sme pár slov, ale viazlo to na komunikácii, lebo on vedel po španielsky a ja anglicky. Vďaka spoočným kamarátom sme mali na seba kontakt a komunikovali pomocou internetového prekladača asi mesiac, potom sme si dohodli prechádzku a veľmi sme si sadli. Počas našej komunikácie cez internet sa zlepšil v angličtine a ja v španielčine a na stretnutí sme si už rozumeli aj bez slov. Mala som pocit, že aj keď nedokončil vetu, presne som vedela, čo chce povedať - a on tiež. Dopĺňali sme sa, nasmiali. Všetko bolo také prirodzené.

Na prvý pohľad vyzerá byť život s futbalistom alebo športovcom ako rozprávka. Aké je to však naozaj?

Všetko záleží od toho, ako je človek vnútorne nastavený. Ja som bola vždy dobrodružný typ a lákalo ma žiť vonku - takže život s ním mi otvoril bránu do sveta. Rok čo rok sme bývali v inej krajine, spoznali sme veľa skvelých ľudí a nádherných miest, toľko zážitkov, že ani nemám kapacitu bez fotiek si všetko pamätať.

Ale samozrejme, živfot bez rodiny, priateľov, zázemia nie je ľahký. Všade iná kultúra, systém, problémy, s ktorými sa musíte popasovať v cudzom jazyku a s cudzími ľuďmi. Ale toto všetko nás nejakým spôsobom posilnilo a ja som za to vďačná, keďže nás to vyformovalo v silnú dvojicu.

Prečítajte si: Nela Pocisková ukázala postavu v plavkách. Dokázala, že dokonalá figúra môže byť aj výsadou mamičiek

David pochádza z Agentíny, vy zo Slovenska.. kde všade ste pôsobili a kde momentálne pôsobíte? Je možné vlastne usadiť sa na jednom mieste?

Po tom, čo sme sa spoznali, sme boli na Slovensku 5 rokov - nakoľko tu pôsobil. Medzitým sme pár mesiacov žili v Holandsku. Potom prišla ponuka do Turecka, kde sme začali plánovať svadbu, no po roku sme sa odsťahovali do Česka. Odtiaľ na rok do Mexika, potom naspäť na Slovensko to Trnavy - to som bola tehotná s prvým synčekom. Porodila som a prišla ponuka do Argentíny, tam sme boli dva a pol roka a potom zasa naspäť na Slovensko, čo nám zasa pekne vyšlo, lebo sa nám narodil druhý syn. 

Momentálne pôsobíme v Taliansku, ale pomaly sa blíži čas, keď deti idú do školy, takže by sme sa chceli usadiť tu, na Slovensku. David to tu má rád, cíti sa ako doma a to je to najdôležitejšie. Chválabohu na tomto sa zhodneme, lebo keď človek ide do vzťahu, nevie povedať, čo bude o 15 rokov. Veľa vzťahov na tomto stroskotá, lebo zrazu chce žiť každý v tej svojej rodnej krajine - a ani jeden sa nechce prispôsobiť. My v tom máme našťastie jasno. 

Momentálne pôsobíte aj ako trénerka. Ako ste sa k tejto funkcii dostali a ako vyzerá váš pracovný deň? 

V tomto trénerskom svete sa pohybujem zhruba 10 rokov, no cvičila a športovala som od malička. Najskôr tanec dlhé roky, potom gymnastika a v rámci nudy v Holandsku som začala chodiť do fitka. Po príchode na Slovensko som si spravila základne kurzy, začala brigádovať popri škole vo fitku a keď som doštudovala, začala som sa postupne venovať skupinovým cvičeniam a neskôr individuálnym tréningom. 

Môj pracovný deň začína o piatej ráno, kedy mám budíček. Ponaťahujem sa, dám si kávu, pripravím tréning a o šiestej mám prvého klienta. Potom sa vrátim domov, zobudím deti a manžela, nachystám ich do škôlky a idem na ďalšie tréningy. Medzi tréningami sa nájde nejaké to voľno, tak sa snažím urobiť niečo pre seba, navariť alebo poupratovať. 

Dni sa líšia, niekedy mám tréningov viac, niekedy menej. Zatiaľ trénujem len do tretej, kým sú deti v škôlke, keďže som na nich momentálne sama, nakoľko má David sezónu a dvojfázové tréningy. Po škôlke sa im už naplno venujem, ideme na kúpalisko, bicykle alebo futbalové tréningy. Rada behávam, takže ak nestihnem počas voľna, tak obujem tenisky, deti idú na bicykli vedľa mňa a ja si zabehám. Večer sme už doma, dáme si večeru okolo ôsmej a o deviatej idem do postele spolu s deťmi. Dlhšie byť hore už nevydržím. :)

Ste teda samostatne fungujúca žena, no niektorí vás aj tak majú možno zafixovanú ako manželku futbalistu. Ako to beriete?

To, ako nás, ženy športovcov, má niekto zafixované, neovplyvníme - a čo nemôžeme ovplyvniť, nech nás netrápi. Ťazko niekto pochopí, kým to nezažije, čo obnáša taký kočovný život. Pre niekoho je to sen a niekto by to nevydržal ani pol roka. Za každou jednou rodinou sa skrýva príbeh, takže ja nikdy neposudzujem, neodsudzujem, kým ho nepoznám celý.

Vy k tomu nie ste taká bežná rodina, ale o čosi známejšia. Ako vnímate popularitu a to, že sa o vás ľudia a médiá zaujímajú?

Popularitu na Slovensku nejako nevnímame, asi preto, že Trenčín je menšie miesto, každý sa tu s každým pozná, takže by nás poznali aj bez futbalu. Vo svete sme to vnímali v kluboch, kde sú fanúšikovia posadnutí futbalom, žijú ním, je to ich náboženstvo. Boli sme cudzincami v ich meste, takže sa zaujímali, spoznávali Davida v obchode, v meste, fotili sa, komentovali posledný zápas, veľakrát sme takto spoznali aj skvelých ľudí, s ktorými sme do dnešného dňa v kontakte. Bolo to milé. 

Ten záujem médii a sociálnych sietí tu samozrejme bol, ale viac v časoch, keď sme tu pôsobili, prirodzene vtedy, keď tu David hral. Pootm sa to vždy prenesie do médii danej krajiny, kde pôsobí.

Ako vyzerá výchova detí v minimálne trojjazyčnej domácnosti? Predpokladám, že ste sa s Davidom zo začiatku bavili totiž v angličtine.

Vo výchove sa tak nejako dopĺňame a tým vytvárame nejaký balans. Ja, typická slovenská výchova - prísnejšia, viac zákazov, pravidiel. David zasa argentínska, kde v ničom nevidí nejaký veľký problém, nezdvihne na nich hlas a všetko sa im snaží pekne vysvetliť alebo ich jednoducho nechá robiť všetky veci, pokiaľ nie sú život ohrozujúce. :)

Myslím si, že to zafungovalo dobre, lebo deti sú veľmi samostatné, športovo nadané a prispôsobivé čomukoľvek. David s nimi hovorí po španielsky, ja po slovensky a učia sa postupne po anglicky. Doma sa bavíme medzi sebou podľa toho, v akej krajine žijeme. V Argentíne po španielsky a na Slovensku po slovensky, kvôli ľuďom, s ktorými sa stretávame. Práve tá angličtina medzi nami bola na začiatku ako pomocný jazyk, ale snažili sme sa viac hovoriť postupne našimi rôznymi jazykmi a pekne sa ich jeden od druhého naučili.

Neprehliadnite: V živote sú aj dôležitejšie veci, než trápiť sa nad chlapom. Lucid otvorene o výchove svojej dcérky bez partnera