Presunúť na hlavný obsah

Košičanka cestovala po svete a začala premýšľať nad zero-waste: Dnes má obchodík, ktorým mení myslenie ľudí

Kariéra

Plast sa stal naším nepriateľom. Nie je sa čomu čudovať, po zhliadnutí fotiek našich oceánov zostali mnohí z nás poriadne zaskočení. Obchodík Na kôpke vznikol ako reakcia na otázku „Nedalo by sa to aj inak?“ a jeho majiteľka Alexandra Varšová nám prezradila, aké sú podľa nej kľúčové aspekty oblasti zero-waste.

Tovar si u nej môžete navážiť, vybrať si zo širokého sortimentu sušienok i cestovín a nezaostávajú ani jej vlastné odporúčania ako na život bez odpadu. 

Prečítajte si tiež: Mladý pár zo Slovenska vytvoril zdravý koncept predajne: Majú výborné domáce pečivo a obilniny kúpite na váhu

Ste prvým konceptom tohto typu v metropole východného Slovenska. Prezraďte nám, kde sa u vás vzala inšpirácia na vybudovanie podnikania so zero-waste produktami? Dozvedela som sa totiž, že ste precestovali hneď niekoľko krajín predtým, než ste sa u nás doma usadili s vaším obchodíkom.

Na moje podivenie, som skutočne pred polrokom ako prvá otvorila bezobalový obchod v Košiciach. Nedávno pribudli ďalšie dva :). Inšpirácia prišla z viacerých malých skúseností, ktoré som za posledné roky prežila. V prvom rade to bolo stretnutie s prvou zero-waste osobou v mojom živote, kamarátkou, s ktorou som cestovala po Indii. Tá fungovala podľa pravidiel zero-waste (refuse, reduce, reuse, recycle, rot – teda odmietni, obmedz, znovu použi, zrecykluj, kompostuj) už dlhšiu dobu, takže tento koncept som pozorovala a prirodzene preberala od nej počas nášho cestovania. India sa mi do pamäte zapísala ako krajina s úžasnými ľuďmi, no s absolútnou neschopnosťou riešiť problémy s odpadom — akoby si už zvykli na smeti v uliciach, mori a v prírode, akoby si už zvykli na opice pobehujúce po horách odpadkov, akoby sa obracali chrbtom k celému problému, lebo už je taký veľký. Keď som sa následne vrátila na Slovensko a raz si prečítala článok o bezobalovom obchode v Bratislave, mala som jasný plán, čo treba urobiť.

V obchodíku Na kôpke ponúkate aj sortiment lokálnych potravín, ktorý sa neustále rozrastá. Podľa čoho si vyberáte lokálnych dodávateľov?

Nepovedala by som, že je sortiment lokálnych potravín bohatý, skôr naopak. Čím viac sa po nich zháňam, tým viac narážam na prázdno. Zvlášť u potravín, pri ktorých nám príde samozrejmé, že by sa mali na Slovensku pestovať, ako je napríklad fazuľa a iné strukoviny. Jedinú strukovinu, ktorú mám zo Slovenska je zelená šošovica, ostatné neviem zohnať (samozrejme sú po okolí farmári, ktorí predávajú prebytky z dvora, no v množstve, v akom by som to potrebovala pre obchod som zatiaľ žiadneho nenašla — takže, ak o nejakých viete, ozvite sa mi :)). Zo slovenského sortimentu u nás na Kôpke môžem spomenúť tekvicové semiačka, konopné semiačka, slnečnicový a repkový olej, liptovské sušené šípky, sušené jablká a rakytník z okolia Humenného, výborné raw ovocné kože, a dúfam, že už čoskoro aj múka mletá v Šaci. Okrem toho máme veľký výber vynikajúcich slovenských cestovín. 

Takže, ako si vyberám dodávateľov? Keď na nejakého narazím, oslovím ho a nechám si zaslať produkt. Ešte sa mi nestalo, že by nebol slovenský produkt kvalitný a chutný. Sú drahšie, čo je absurdné, ale stoja za to a budeme ich naďalej podporovať.

Mohlo by vás zaujímať: Dve Slovenky si založili vegánske bistro s úžasnými zdravými jedlami: Robia to srdcom a je za tým takýto kus práce

Na svojich sociálnych sieťach zdieľate s fanúšikmi aj rôzne recepty či postrehy zo zero waste sveta. Myslíte si, že na Slovensku je už o podobné koncepty väčší záujem ako tomu bolo predtým?

Myslím si, že každý, kto navštevuje sociálne siete už dlhšie registruje vzostup tohto životného štýlu. Podľa mňa to začalo tým, že sa stále viac a viac ukazovali hrozivé obrázky prírody zamorenej odpadom, na to prišla vlna zero-waste jednotlivcov a následne obchodov. Pozorujem už aj to, že sa to zmenilo v akýsi cool trend a je to "in" — čo je na jednej strane dobré, lebo to už nie je výhrada "grínpisákov", ale už sa tým zaoberajú aj modelky a herci (viď. vynikajúci dokument Before the Flood od Leonarda di Capria), na druhej strane dúfam, že to nie je len prechodný trend. A keďže sociálne siete nás spájajú globálne, tak s týmto konceptom ľudia na Slovensku prirodzene prichádzajú do kontaktu. Aj keď sa na tom často bavím, pretože ako mi dnes napísala dodávateľka sušených šípok: "Teraz sa zo všetkého robí veda a objavujú sa veci objavené, samozrejmé a prirodzené.” Je to tak, ešte pred nedávnom, naše babky a prababky netušili, čo je to plast, pivo na domov sa čapovalo do fľašiek, u zmrzlinára sme si nechali nabrať kopčeky do fľaše od uhoriek, každý chodil so sieťovkou alebo moja babka s takou cool taškou s indickým vzorom, nosili sa obedáre, atď. 

Vybrali sme pre vás: Kristína svoju vášeň k móde pretavila do zamestnania: Cestuje po svete, nakupuje krásne kúsky a riadi sa týmto heslom

Veľkým plusom je aj fakt, že do predaja zaraďujete aj znovupoužiteľné tampóny na odličovanie, tašky či prírodné hubky — vo svojom bežnom živote sa preto isto riadite zero-waste zásadami. Ako by ste poradili ženám prisvojiť si tento veľmi dôležitý prístup- lebo veď ako sama píšete na vašom webe- Planéta B neexistuje.

Ja každému hovorím, stačí začať jedným malým krokom. Celý ten boom „bezodpadkovosti“ môže na jednotlivca pôsobiť až odradzujúco, lebo si zrazu nevie predstaviť ako má fungovať bezobalu a radšej to vytesní a nerieši. Ale ani ja ani môj obchod nefungujeme na 100% bezobalovo a bezodpadovo. To podľa mňa ani v súčasnej spoločnosti nie je možné. Jednoduchý príklad: potrebovala som tablet do obchodu a ten nedokážem kúpiť bez obalu, tobôž nie bez plastu, a už vôbec nie vyrábaný lokálne. Čiže už sa stávam tvorcom odpadu, spolupodporovateľom lodnej dopravy a ropy, ktorá sa využila na prepravu tabletu z Číny. Keby som sa na to pozerala takto, tak sa na to asi vykašlem. Dôležité je spraviť prvý krok, napríklad už len to, že znovu použijete mikroténové vrecko, v ktorom ste si priniesli ovocie a zeleninu z obchodu, ďalšia úroveň tejto "hry" je nevziať si ovocie a zeleninu do žiadneho mikroténového vrecka z obchodu, no a ďalšia úroveň je priniesť si vlastné vrecúško, či už kúpené alebo ušité z nejakého starého materiálu, ktorý máme všetci doma. Tak isto je to s prírodnými alternatívami iných domácich potrieb. Maľujete sa? Skúste jeden bavlnený alebo háčkovaný tampón. Umývate riad? Určite umývate riad :) Smrdí vám hubka už po týždni? Skúste lufu alebo iný prírodný materiál. Holíte sa? Ja tiež :) ...tak zainvestujte do kovovej žiletky, ktorá vydrží obgeneráciu a ktorej stačí raz za uhorský rok vymeniť žiletku. Jednoducho začať treba jednou vecou a potom už len hľadať/sledovať možnosti, kde to vyskúšať tiež ;)

Plánom do budúcna sa Alexandra vôbec nebráni. Chcela by napríklad prísť aj s novinkami, ktoré nie sú jedlé. Do sortimentu sa chystá zaradiť aj čapovanú ekodrogériu a prírodnú slovenskú kozmetiku. Nebráni sa však ani myšlienke, že by sa súčasťou obchodíka stal aj opakovane použiteľný tovar a to bez zbytočného obalu. Na mysli má napríklad kuchynské či kúpeľňové doplnky. Udržateľnosť sa dá podporovať naozaj v každom kúte Slovenska, výhodou je, ak máte okolo seba práve takýchto inšpiratívnych ľudí, ktorí neustále prichádzajú s novými nápadmi. 

Diskusia k článku

comments powered by Disqus