Na tehotenstvo nespomínam pekne: Kvôli tomu, ako som ho prežívala, som si nikdy nevypestovala s dcérou vzťah

Zrazu som sa stala úplným sklamaním

V čase, keď sa Iveta dozvedela, že ju prijali na vysnívanú vysokú školu, tiež zistila, že je tehotná. Jediná dcéra svojich rodičov, z ktorej chceli mať právničku, sa zrazu pre nich stala úplným sklamaním. „Nikdy som im totiž nepovedala, že s niekým vôbec chodím, pretože som to sama tak nebrala. Len som sa s jedným mužom tajne stretávala. Bol odo mňa o dosť starší a aj som podľahla jeho šarmu a vyzretosti, ktoré som si však pomýlila s tým, že on sa chcel len rozptýliť a hľadal dočasný únik od manželstva. Aby toho nebolo málo, keď som mu oznámila, že som tehotná, rovnakú správu mu naservírovala hneď ráno predo mnou aj jeho zákonitá. Môžete trikrát hádať, ako zareagoval. Na ďalší deň sa jednoducho zbalil, vrátil sa domov k žene a nereagoval viac ani na telefonáty. Bola som na dne, bála som sa reakcie rodičov a nevedela, čo robiť,“ vyznáva sa z vtedajších pocitov Iveta. 

Mohlo by vás zaujímať: Zamilovala som sa do ženatého šéfa: V čase, keď som zostala tehotná urobil vec, ktorá by mi ani vo sne nenapadla 

Tehotenstvo som strávila sama s rastúcim bruchom medzi štyrmi stenami

Keďže Ivetina rodina bola prísne veriaca, potrat nepripadal do úvahy, hoci sama Iveta by ho podľa svojich slov pravdepodobne bola privítala, pretože na materstvo sa vôbec necítila. No, aby nebola rodina na očiach verejnosti, držali ju rodičia dosť nakrátko. Musela sekať dobrotu, byť doma celé leto zavretá medzi štyrmi stenami  a to doslova. „Sama s rastúcim bruchom, so svojimi čiernymi myšlienkami, že som si pokazila tým dieťaťom život, s pocitom, že som si chcela ešte poriadne užiť to posledné leto pre nástupom na vysokú školu a namiesto toho som sedela doma a počúvala každý deň výčitky svojich rodičov, aká som hlúpa, ako sa vo mne sklamali, čo všetko pre moju budúcnosť obetovali a ja som im to takto vrátila...,“ prezrádza Iveta, ktorá svoje tehotenstvo prežívala osamote, bez potešenia na blížiace sa materské povinnosti, bez vízie pekného života. 

Čítajte tiež: K dcérke som si našla opatrovateľku: Tvárila sa ako profesionálka, toto však v skutočnost robila v našom dome 

Po pôrode som si žila vlastný život a nemyslela na dcéru

Malá Eliška sa narodila presne na čas. Hoci bol Ivetin pôrod takmer ukážkový a dokonca aj rýchly, Iveta sa odmietala najskôr na malú čo i len pozrieť. Za to, jej rodičia si ju zamilovali hneď od prvého momentu, čo bolo nečakané. Až o niečo neskôr sa Iveta dovtípila, že v nej uvideli náhradu za nepodarenú dcéru. „Ja som ich sklamala a teraz mali druhý pokus, aby z mojej dcéry vychovali svoj obraz. Popravde, ja som ich nechala, aby jej boli rodičmi, pretože ja sama som nevedela, ako by som jej ja mohla byť príkladom. Dokonca rodičia sami navrhli, aby som nastúpila na vysokú školu a že oni sa o výchovu svojej vnučky postarajú. Zrazu bol život taký, ako som plánovala ešte pred otehotnením. Bola som na vysokej škole, chodila na párty, žila študetský život, pričom doma ma čakala dcéra, ktorá vedela, že je moja krv, že som jej mama, ale žili sme skôr ako sestry. Ja som chodila domov na víkendy a sem tam som jej aj cez týždeň zavolala, ale niečo ako hlas krvi sa vo mne vtedy neozýval,“ objasňuje Iveta ďalej. 

Neprehliadnite: Ostala som tehotná s bývalým: Nikdy by som nepovedala, že práve tento muž mi zmení život od základov

Dnes sa snažím napraviť minulosť  a svoje správanie 

Eliška rástla, Iveta dokončila úspešne školu s vyznamenaním, našla si skvelé zamestnanie, po pár rokoch bola na tom aj sama finančne veľmi dobre a nakoniec sa rozhodla od rodičov aj s Eliškou odsťahovať, hoci protestovali. „Dnes má Eliška 10 rokov a ja som si uvedomila odkedy bývame spolu, že nemáme medzi sebou vzťah, aký by sme mali mať ako matka a dcéra a viem, že je to len moja chyba, pretože som jej od okamihu ako sa narodila matkou ani nebola. Moji rodičia jej chýbali, ale na druhej strane chodili k nám často na návštevy a ja sa snažím s ňou každý deň nadviazať vzťah. Po finančnej stránke sa o ňu dokážem perfektne postarať, ale po citovej to medzi nami stále viazne. Už som vyhľadala aj psychologičku a objednala som nás k nej, keďže si sama neviem rady. Dúfam, že časom sa aspoň trocha zblížime,“ dodáva na záver Iveta, ktorá chce teraz napraviť minulosť.