Rozhovor s tenistkou Belindou Benčič, ktorá vyhrala na olympiáde zlato: Som hrdá na to, že viem po slovensky
Má 24 rokov a len nedávno získala cenný kov, o akom sníva každý športovec - a to priamo z Olympijských hier v Tokiu. To však nie je jediným úspechom šikovnej tenistky. Napriek tomu sa však drží nohami na zemi a nezabúda ani na svoje slovenské korene.
Belinda vyhrala na Olympijských hrách zlatko
Belinda, vy ste sa stali víťazkou Olympijských hier. V prvom rade, gratulujem. V druhom rade, aký to bol pocit?
Bol to samozrejme úžasný pocit, bol to sen, ktorý sa uskutočnil. Už len to, že sme na Olympijské hry mohli ísť, nakoľko som sa v Riu predtým zranila. Veľmi som si to užívala a myslím si, že aj preto som vedela podať veľmi dobrý výkon, nakoľko som si to vážila a tešila sa z každého dňa. Bola to úžasná skúsenosť a samozrejme stať sa víťazkou bolo niečo neskutočné. Nečakala som to. Je to niečo, na čo nikdy nezabudnem.
Ste Švajčiarka, no máte slovenské korene a mnohí z nás vás zárove považujú za ‘’našu''. Ako to vnímate vy a aký máte vzťah k Slovensku? Cítite sa aj ako Slovenka?
Samozrejme, rodičia sú zo Slovenska, mám tu aj babku a dedka, aj veľa ďalšej rodiny. Považujem sa samozrejme za Švajčiarku, nakoľko som sa tam narodila, vyrástla a trénovala tam, no som veľmi hrdá na to, že viem aj po slovensky, hoc nie perfektne. Veľmi mi pomáha, že sa viem na turnajoch baviť aj s Češkami a Slovenkami a teší ma, keď ma ľudia na Slovenku fandia a vidia ako svoju.
Prečítajte si: Rozhovor s Erikou Depetris: Ako sa Slovenke žije po boku slávneho futbalistu?
Prešla by som k vašej tenisovej kariére. Deň profesionálneho športovca vyzerá nepochybne inak ako deň bežného, pracujúceho človeka. Vedeli by ste nám ho opísať?
Príprava cez typický zaberá toľko času, akoby som pracovala možno niekde v office. Ráno sa zobudím, rozhýbem sa, až tak nasledujú raňajky. Po nich idem do fitka s kondičným trénerom, kde ma čaká približne trištvrte hodinky rozcvičky na tenis. Následuje tenis, ktorý trvá približne dve hodiny - od deviatej do jedenástej, po ňom mám pauzu na obed a po obede opäť ďalšie dve hodiny tenisu, tentokrát však s iným zameraním, viac na hody alebo súťažne s inou hráčkou.
Večer, ak som v príprave, následuje znova kondičný tréning, to, či je von, fitku či v kurte závisí od individuálneho plánu. No a na záver je regenerácia v podobe fyzioterapie, masáže alebo kryoterapie.
A to je tá príprava, ktorú väčšina ľudí nevidí. Čo však tá špička ľadovca? Ako pristupujete k turnajom, máte vlastné rituály?
Áno, mám, je to taký automatizmus. Som veľmi rada na turnajoch, aj keď to cestovanie nie je vždy ľahké, no teším sa, keď som tam - keď vidím inú krajinu, kultúru, hoc toho cez turnaj veľa nevidíme. Celý deň sme totiž na kurtoch a nezostáva veľa času na iné aktivity, pred zápasmi sú rozcvičky, po nich tiež - v podobe vybicyklovania sa, vystrečovania, následujú potom tlačové konferencie, fyzio regenerácia a až tak cesta do hotela. Chvíle pred zápasom sú napäté, a tak sa snažím mesto, v ktorom som, spoznať a vidieť po turnaji.
Spomínate tlačové konferencie. Nedávno otvorila tenistka Naomi Osaka dôležitú tému duševného zdravia. Apelovala tiež na to, že je na športovcov vyvíjaný nemalý a hlavne nezdravý nátlak, čomu sa bohužiaľ nevenuje dostatok pozornosti.. ako to vnímate vy? Ste mladá, na pravidelnej báze vás sleduje milióny divákov…
Určite súhlasím, nie je to jednoduché. Je veľmi dôležité, aby sme mali vyvinutú hrubšiu kožu, aby sme si nebrali osobne všetko to, čo sa o nás hovorí a píše, nepočúvali sme všetky kritiky a sústredili sa na tenis.
Vnímam to však tak, že je to naša práca - a ak hráme tenis dobre, pozornosť tam samozrejme je a je samozrejmé, že rozhovory sa musia dať. Má to aj dobrú stránku, bez médií by šport nemal takú publicitu, nebol by promovaný a my by sme toľko nezarobili. Patrí to k tomu a v každej práci nájdeme plusy a mínusy, s ktorými sa musíme popasovať a akceptovať ich. Každý má tlak v živote, či už v podobe skúšok v škole alebo v práci, kde máme niečo dosiahnuť.
Médiá však často neriešia len kariéru, ale aj osobný život. V spojitosti s Vami to bol napríklad partner…
Je to práca médií, ale je presne dôležité nepripúšťať si to. Stále sa nájde niekto, kto napíše niečo, čo nie je úplne pravda a nedá sa s tým nič urobiť. Starám sa však, aby bol môj osobný život súkromný a neriešim ho na verejnosti. Na druhej strane, o tenise je samozrejme dôležité hovoriť - na to slúžia napríklad dobre sociálne médiá, kde osobne kontrolujem, čo sa dostane von a čo chcem aby ľudia videli.
Ako k nim teda pristupujete? Čo je pre vás na Instagrame tabu - a s čím sa naopak rada podelíte?
Rada sa podelím s tým, ako vyzerá môj deň a čas na turnajoch. Zdieľam najmä to, čo ľudia nevidia - v podstate ma poznajú len z kurtu a z televíznych obrazoviek. Je to zaujímavé najmä pre fanúšikov, ktorí môžu sledovať, čo robí športovec mimo toho. Ja som ako malá chceal vidieť svoje najobľúbenejšie hráčky aj mimo turnajov, ako žijú, čo robia...
Sociálne siete príliš neriešim, nemám plán toho, čo tam dávam. Snažím sa fotografie zdieľať prirodzene, no na druhú stranu je dôležité dávať pozor na to, čo sa tam pridáva. Nielenže si to môže každý prebrať, ale zároveň sa to už nikdy nevymaže.
Nesnažím sa byť influencerka, nakoľko je mojou prácou tenis - a dúfam, že to ľudia aj na sociálnej sieti tak vnímajú.
Ku svojej kariére pristupujete s pokorou, no už teraz je jasné, že ste nová tenisová hviezda. Ako túto nálepku vnímate vy a vaše najbližšie okolie?
Myslím si, že je dôležité to, ako človek vníma sám seba a tenis. Existuje mnoho tenisových expertov a kritikov, ktorí majú určitú mienku, no je dôležité odohrať si to sám a nepočúvať veľmi čo povedia.
Očakávania nemám, teším sa, že si môžem žiť svoj sen, že som zdravá a že vôbec môžem hrať. Každý moment na kurte si užívam. Všetko je to veľmi otvorené a dnes môže každý každého poraziť.
Aká je Belinda mimo tenisového kurtu?
Iná než na tenisovom kurte. Mám dve osobnosti. Zatiaľ čo na kurte som emocionálna, často nahnevaná, nakoľko emócie patria k športu, mimo neho som pokojná a mám rada svoj kľud. Vo voľnom čase toho nerobím veľa, som rada doma, čítam, pečiem, maľujem, rada sa chodím so psíkom prechádzať - a všetky tieto normálne veci. Keď som doma, nechcem cestovať a baliť sa, užívam si ten pokoj a žiaden stres.
Neprehliadnite: V živote sú aj dôležitejšie situácie, než trápiť sa nad chlapom. Lucid otvorene o výchove svojej dcérky bez partnera
