Slovenka Veronika opísala situáciu v Turecku: Slovensko je na tom podľa nej oveľa lepšie
Veronika pochádza z Horehronia no od svojich 17 rokov cestuje po svete. Žila v Taliansku, Rakúsku, Holandsku a nakoniec zakotvila v Turecku. Pracovala ako modelka a v oblasti módy a krásy dlhé roky, dnes učí angličtinu na súkromnej škole, prekladá, píše, bloguje. Je mimoriadne aktívna, odvážna a dobrosrdečná. No a nám prezradila, ako sa jej život zmenil v krajine, ktorá je nákazou koronavírusu značne postihnutá.
Ako dlho žiješ v Istanbule a čo ťa tam zavialo?
V Turecku žijem 5 rokov, v Istanbule 4. Zaviala ma sem práca a nakoniec som zostala aj kvôli snúbencovi. Je to môj druhý domov a samozrejme som sa aj naučila jazyk.
Zmenil sa život v Turecku od vypuknutia pandémie? V čom?
Zmenil sa a veľmi. Tým, že pracujem v školstve, po vypuknutí pandémie sme prešli na home office a online systém vzdelávania. Tento školský rok sa zrejme už školy neotvoria. Tak isto veľa známych pracujúcich v turizme stratilo prácu, turecká líra ako mena sa prepadá a ekonomika stagnuje. Každý sa obáva o budúcnosť a čaká, kedy sa znova otvoria hranice. Momentálne sú do konca mája uzavreté a ďalej sa uvidí podľa aktuálnej situácie.
Čo je v Turecku aktuálne povolené a čo na druhej strane zakázané?
Povolené sú nákupy v potravinách, otvorené sú lekárne, banky, mobilní operátori, niektoré štátne inštitúcie. Zatvorené je okrem toho všetko. Obchodné centrá, parky, kaviarne, zábavné centrá, drogérie, kostoly, mešity, proste všetko. Fungujú však donášky jedla a vody. Nemocnice fungujú podobne ako u nás v pohotovostnom režime, to znamená, že súkromné aj štátne nemocnice poskytujú zadarmo liečbu pacientom nakazeným koronavírusom. Istanbul je postihnutý najviac, a preto vláda stavia poľnú nemocnicu na mieste bývalého medzinárodného letiska Ataturk Airport.
Momentálne sme prešli na systém 5+2, to znamená, že 5 dní v týždni sa môžeme pohybovať po vonku, a cez víkend na 48 hodín je kompletný lockdown, zákaz vychádzania. Mimo toho je taktiež úplný zákaz vychádzania rizikových skupín obyvateľov (detí a mladých ľudí do 20 rokov a seniorov nad 65 rokov).
Úplný zákaz vychádzania sa zrejme tento týždeň predĺži, práve sa totiž začína moslimský mesiac Ramadán a Turci sa v tomto období radi navštevujú. Rúška sú povinné pri nakupovaní a návšteve uzavretých priestorov ako nemocnice a podobne. Pri vstupe do metra vám merajú telesnú teplotu, všade sú kontroly a tiež po meste vytvorili spoty, kde si môžete vydezinfikovať ruky.
Prečítajte si: Interiérové tipy ako zakomponovať do vášho bývania kvety: Dekorovanie nikdy nebolo také jednoduché
Ako toto obdobie prežívaš, v čom ťa najzásadnejšie ovplyvnilo?
Snažím sa to hlavne prežiť v zdraví, to je teraz to najdôležitejšie. Dodržiavam domácu karanténu a vonku chodím minimálne. Ovplyvnilo ma to najviac tým, že sa zrejme dlhší čas nedostanem na Slovensko, čo ma mrzí najviac. Snáď v lete sa všetko vráti ako tak do normálu. Modlím sa za zdravie na celom svete.
Je niečo, v čom vidíš v tomto celom prínos? A na druhej strane negatíva?
Ako prínos vidím to, že príroda si konečne oddýchne od ľudí. Je radosť vidieť, ako zvieratá voľne pohybujú po lesoch, klesá hladina znečistenia ovzdušia. Ľudia trávia viac času s rodinou, zveľaďujú záhrady, vypekajú, sú kreatívni.
Potešilo by ma, keby si ľudia po tomto všetko viac začali vážiť prírodu a zdravie a zobrali si toto ako jednu veľkú lekciu. Mimochodom defíny sa vrátili do Bosporského prielivu a je ich vidieť z pobrežia v ázijskej časti Istanbulu (myslím to naozaj, nie je to hoax ako ten s delfínmi v Benátkach).
Čo vidím ako najhoršie na tomto všetkom sú určite straty na životoch, hlavne seniorov, ktorí často prišli k nákaze nedisciplinovaným chovaním iných ľudí. Je to veľmi smutné.
Mohlo by vás zaujímať: Doplnky, ktoré urobia z vašej spálne nové miesto: Investujte do týchto piatich vecí
Čo máš na Turecku najradšej?
Mám veľmi rada Istanbul a jeho rôzne odtiene, je to moderné a obrovské živé mesto, ktoré je domovom mnohých kultúr, firiem a módy. Má úžasnú energiu a históriu. Zvyšok Turecka vnímam ako menej vyspelé časti, no a potom sú tu dovolenkové destinácie ako napr. Antalya. Mám rada aj tureckú kuchyňu, hoci mi už niekedy ide hore krkom ☺. No a najviac mám rada svojho snúbenca, ktorý je v Turecku moje všetko. No nič sa nevyrovná milovanému Slovensku, ktoré vždy bolo môj jediný domov.
Aká je mentalita domácich a ako toto obdobie vnímajú?
Turci sú veľmi rodinne založení a radi sa stretávajú a navštevujú. Obmedzeniam v živote sa prispôsobujú ťažko, hlavne tí mladí. Myslím, že opatrenia v rámci koronavírusu sú dobré, no prišli neskoro a hlavne vládni činitelia by mali ísť príkladom v nosení rúšok ako u nás, čo tu nerobia. Za mňa keby tu mali iných lídrov ako majú teraz, situáciu by mohli zvládnuť lepšie. K tureckej politike sa radšej nechcem vyjadrovať, no vnímam ju negatívne.
Musím však dodať, že Turci sú ako národ dosť nedisciplinovaní a polícia musí neustále zasahovať a pokutovať jednotlivcov. Aktuálne dnes počas tohto rozhovoru sme v Turecku na čísle 87 tisíc nakazených a vyše 2 tisícky mŕtvych.
Na čo sa najviac tešíš, keď toto celé skončí?
Na to mám len jedinú odpoveď, teším sa na dlhú dovolenku doma na Slovensku. V Istanbule sa teším, ako si budem môcť vyjsť na kávu s priateľmi a zašportovať v parku.