Po rokoch som stretla prvú lásku: Mala som už nového muža, ale jedna vec z minulosti mi predsa len pomotala hlavu
Frederika žila už tri roky v stabilnom vzťahu s priateľom Viktorom, ktorého mala úprimne rada a plánovala s ním už aj spoločnú budúcnosť. Potom stretla náhodne svoju prvú lásku a namiesto toho, aby sa nad tým pousmiala a išla ďalej, začala jej v hlave vŕtať táto myšlienka. Ako to dopadlo?
Svojho partnera som vyhrala v lotérii
Hovorí sa, že na prvú lásku nikdy nezabudnete... Či už v dobrom alebo zlom, ale s nostalgiou si z času na čas možno spomenieme všetky. No väčšina z nás, sa nad tým pousmeje a pokračujeme ďalej v tých našich životoch, či už ako single alebo partnerka iného muža. Toto však nebol prípad našej známej Frederiky. Jej partnerom bol už tri roky Viktor, ktorý jej bol skutočnou oporou aj v ťažkých časoch a vzťah s ním bol pre ňu doslova stávka na istotu: „Viktor je muž ako sa patrí. Má obdivuhodné vlastnosti a za celý čas, čo sme spolu, sa mi nikdy neotočil chrbtom, nikdy nepovedal na nič nie, vždy tu bol a je pre mňa. Kamarátky mi hovoria, že som s ním vyhrala v lotérii a ja si to skutočne uvedomujem a vážim si ho,“ opisuje na úvod Frederika svojho aktuálneho partnera Viktora.
Mohlo by vás zaujímať: Som vydatá, ale dodnes spomínam na svoju prvú lásku: Zakaždým, keď ho znova vidím, mám chuť niečo urobiť
Prečo som teda začala pochybovať, keď som stretla prvú lásku?
Potom sa stalo, že Frederika po dlhých rokoch od strednej školy natrafila vo svojom meste na Matiasa, svoju prvú lásku. Podľa vlastných slov ho spoznala hneď a evidentne mu roky veľmi pristali: „Bolo to zvláštne, pretože mal po boku priateľku a vyzerali šťastne. Keď sa nám však stretli pohľady a inštinktívne sme sa pri sebe pristavili, bolo to ako by sa skutočne na chvíľu zastavil čas a vnímali sme len jeden druhého. Trvalo chvíľu, než som sa spamätala ako prvá a prihovorila sa mu. Vraj bol celé roky v zahraničí a teraz sa rozhodol, že je správny čas vrátiť sa domov k rodine a začať budovať zo zarobených peňazí niečo tu. Bolo mi jasné, že to teda nemusí byť posledný raz, kedy na neho natrafím. V krátkosti sme si porozprávali, čomu sa teraz venujeme, ako a s kým žijeme a s úsmevom na tvári sme sa rozlúčili. No nedalo mi, aby som sa za ním ešte raz neotočila,“ pokračuje Frederika, ktorá bola z tohto stretnutia akási rozklepaná ešte celý večer, aj keď už ležala v náručí Viktora.
Č9tajte tiež: Tenká hranica vo vzťahu, keď môže aj tá najväčšia láska zlyhať: Podstatu nájdete v týchto slovách spisovateľa Exupéryho
Nasledujúce dni jej toto náhodné stretnutie nedalo spávať
Nasledujúce dni boli pre ňu zvláštne nemohla prestať myslieť na Matiasa a premýšľala nad tým, prečo sa vlastne rozišli, keď sa mali tak radi. Potom si spomenula: „On chcel odísť do zahraničia, ja som chcela ísť na vysokú školu tu u nás do hlavného mesta. Keď tak nad tým uvažujem, nikdy sme sa oficiálne nerozišli. Aj potom, čo odišiel, sme si písali a ostali ako tak v kontakte. Jedného dňa som písať prestala, pretože to bolo stále rovnaké a vedela som, že najbližšie roky sa nič nezmení. Bolo ľahšie nepovedať zbohom oficiálne, ale nechať to doslova plávať a myslieť si, že sa to vytratí do zabudnutia. Tak sa aj stalo, ale ako sa hovorí minulosť sa vám vždy pripomenie,“ vysvetľuje ďalej.
Neprehliadnite: Hoci ma môj muž nikdy nepodviedol, viem, že v hlave nosí inú ženu: Dá sa s tým však naozaj naučiť žiť?
Nedokončené alebo nevyriešené veci si vždy vyberú daň
Po istom čase však Frederika presne vedela, prečo ju to stretnutie tak vykoľajilo. Boli v tom nedoriešené veci, niečo, čo nebolo pre ňu nikdy uzavreté. Keď to nemáte na očiach, pomaly by ste aj zabudli, ale keď sa to zrazu objaví pred vami, vyvolá to pochybnosti a otázky... „Možno práve to je ono, keby to bolo skončilo zle alebo vzájomnou dohodou, bola by to uzavretá kapitola... aspoň pre mňa, pretože za Matiasa nemôžem hovoriť. Ale tým, že to bolo celé otvorené a bola to skutočná láska, to bol pravý dôvod, prečo ma to tak vzalo, keď som ho po rokoch znova uvidela,“ objasňuje a dodáva, že ďalšia náhoda alebo osud chcel, aby znova na seba natrafili. Tentokrát bol sám a on ju pozval na kávu. Mali tak čas, povedať si viac ako pri prvom stretnutí a on sa jej priamo opýtal, prečo s ním vtedy prerušila všetky kontakty, prestala mu písať. Tak mu úprimne odpovedala, že to bolo pre ňu už ťažké a toto bolo najľahšie riešenie. Že vie, že s odstupom času to bola chyba a nemala to nechávať tak. On jej zase prezradil, že mal v pláne sa vrátiť kvôli nej, ale keď sa prestala ozývať, pomyslel si, že si našla niekoho iného, kto môže byť pri nej fyzicky každý deň. Nakoniec boli obaja radi, že si to po rokoch vyjasnili a teraz môžu tak okolo seba prechádzať bez toho, aby premýšľali, čo sa vlastne stalo. Môžu pokračovať vo svojich vzťahoch a spomínať jeden na druhého ako na svoju prvú lásku bez toho, aby to v nich vyvolávalo pochybnosti.