Konečne som našla toho pravého a v tom prišla najkrutejšia rana pre mňa ako pre ženu: Ako by ste to zobrali vy?
Adriana našla v Martinovi po rokoch toho pravého, ktorý dokázal tolerovať jej zapálenie pre prácu. Mala už svoj vek, avšak verila, že ich čaká krásny spoločný život. Všetko sa zmenilo po správe, ktorá ich ranila oboch.
Adriana našla v Martinovi po rokoch toho pravého a verila, že nič neprekazí ich spoločné šťastie.
Zdalo sa, že nikto a nič nemôže narušiť naše spoločné šťastie
Naša známa, volajme ju Adriana, je pľúcnou lekárkou. Kvôli svojej práci, ktorej obetovala všetok svoj čas a úsilie, si len ťažko hľadala nejakú známosť. Muža, ktorý by mal pochopenie aj pre jej vášeň pre medicínu. Po rokoch hľadania toho pravého sa v jej živote z ničoho nič objavil Martin: „Zoznámili sme sa ako inak vďaka mojej práci. Liečila som dlhodobo jeho mladšiu sestru a pomohla im vybaviť jednu špeciálnu terapiu v zahraničí cez svoje známosti. Popri konzultáciách o liečení jeho sestry sme sa začali rozprávať aj o súkromnejších veciach a obaja mi akosi začali veľmi prirastať k srdcu. Nakoniec som prijala Martinovo pozvanie na rande a o už o pár mesiacov som vedela, že je to ten pravý pre mňa. Do roka sme sa vzali a zdalo sa, že nikto a nič nemôže narušiť naša spoločné šťastie,“ objasňuje na úvod svojho príbehu naša známa.
Mohlo by vás zaujímať: Takto zistíte, či je pre vás naozaj ten pravý: Tieto tri body považujú aj vzťahoví coachovia za kľúčové
Po roku snaženia prišiel verdikt
Netrvalo dlho a obaja sa rozhodli pre ten najprirodzenejší vývoj ich manželského vzťahu a síce mať dieťa. Adrianu ani nenapadlo, že by to v tom mal byť nejaký problém, hoci mala už 34 rokov a uvedomovala si nielen ako lekárka, ale aj žena, že je to na prvé dieťa už pomerne neskoro: „Snažili sme sa pár mesiacov a zatiaľ nič... avšak vďaka utešujúcim slovám kolegov som verila, že to chce len čas a žiadny stres či tlak. Vraj pár mesiacov ešte nič neznamená... No z pár mesiacov bol zrazu rok a v tom už videli istý problém aj oni,“ pokračuje Adriana a hovorí, že po roku začali so zisťovaním príčin toho, prečo sa im nedarí mať dieťa. Po sérii nebolestivých vyšetrení, ale aj bolestivých zákrokov sa dočkali zlej správy: „Manželove spermie sú príliš pomalé a moja maternica zase nie veľmi pohostinná pre zahniezdenie vajíčka.... Šance na otehotnenie sú teda minimálne, ba skôr nulové,“ objasňuje Adriana, ktorú táto správa veľmi ranila rovnako ako aj jej manžela.
Čítajte tiež: Aj tomuto vás naučí jedna dekáda manželstva: Budete prekvapení, že ste to možno ani nepostrehli...
Jediným riešením by bola adopcia, avšak...
Hoci boli obaja touto správou zasiahnutí, snažili sa zachovať si chladnú hlavu: „Začali sme zvažovať možnosti... náhradná matka... umelé oplodnenie by nemalo zmysel kvôli našej situácii, takže jediným riešením bola adopcia dieťaťa... tá však neprichádzala do úvahy zo strany ani jedného z nás... Viem, že aj dieťa z domova potrebuje domov a lásku a nehovorím, že by som ho nevedela ľúbiť, ale obaja sme sa zhodli na tom, že sa bojíme, že by sme mu nevedeli dať toľko lásky ako svojmu vlastnému. Viem tiež, že pre mnohých je to z ich uhľa pohľadu aj sebecké... ale bohužiaľ, strach nás v tomto smere nepustil, preto sme sa rozhodli pre celkom iné riešenie,“ hovorí Adriana.
Neprehliadnite: Recept na šťastné manželstvo spočíva v dvoch veciach, zhodujú sa psychológovia
Rozhodli sme sa, že aj dvaja sú rodina
Adriana s Martinom sa rozhodli žiť svoj manželský život naďalej tak, ako pred správou, že nemôžu mať dieťa. Rozhodli sa žiť sami dvaja a byť naďalej šťastní, ako len je to možné: „Rozhodli sme sa, že nielen traja, štyria alebo viacerí sú rodina, ale že aj my dvaja sme rodina od momentu ako sme sa vzali a že nás nesmie rozdeliť ani fakt, že nemôžeme mať vlastné dieťa. Rozhodli sme sa byť šťastní v dvojici a snažíme sa o to už viac než 5 rokov,“ uzatvára svoj manželský príbeh.
