Prečo niektorí ľudia túžia po extrémne dokonalom tele? V skutočnosti to odráža tento problém

Iste všetci dobre vieme a uvedomujeme si, že naše telo nás navonok prezentuje. Ľudia okolo nás najprv posudzujú to, ako vyzeráme a až potom to, akí sme. Mnoho z nás už od útleho detstva túžia po tom, stať sa výnimočnými a odlíšiť sa od druhých. Toto však nemusíme robiť len tým, že sa budeme obliekať podľa vlastného štýlu, ale tiež tým, že budeme starať o naše telo. Ja sa budem teraz  venovať jeho posilňovaniu

Čítajte tiež: Jedálniček baletiek: Zhodíte vďaka nemu až 5 kíl v priebehu dvoch týždňov a udržíte si dlhodobo figúru

Ako to bolo s posilňovaním tela v skorších časoch?

Už od počiatkov ľudstva môžeme povedať, že sa vyvíjal nielen mozog, ale aj muskulatúra človeka. V počiatkoch sme sa živili bobuľami, ale nesmieme zabudnúť na to, že proti našim predkom stáli rôzne nebezpečenstvá, ktorým sa museli brániť. Človek postupne tým, ako prichádzal na nové a nové vynálezy a potreboval čím ďalej viac prijímať mäso, musel sa naučiť bojovať a posilňovať svoje svalstvo tak, aby bol v boji silný. Praveký človek posilňoval najmä pri výrobe svojich náčiní, však si predstavte, ako muselo byť ťažké opracovať kameň na pazúrik. Neskôr potom kuť železo tak, aby z neho vznikla potrebná zbraň. Praveké posilňovanie by sme však mohli brať ako také malé športovanie.

V dobách staroveku už sa dostáva túžba po muskulatúre silno do popredia, ale bola to parketa rýdzo mužská. Však si spomeňme na gladiátora, či na doby prvých olympijských hier. Hlavní aktéri oboch zápolení, museli byť silní, aby sa diváci pri súbojoch a športových zápoleniach bavili. Posilňovacie náradie však v období staroveku ešte nebolo nijak prevratné. Úplne prvým historicky doloženým typom posilňovania, ktorý bol zároveň aj najjednoduchší, je tzv. posilňovanie s vlastnou váhou tela.

Stredovekí rytieri prechádzali posilňovaním denne, stačilo im len obliecť sa do brnenia a mali o návštevu posilňovne postarané. Zbroj určená pre rytierske turnajové zápolenie bola nesymetrická a masívna a vážila 50-80 kg.  V dobách novoveku sa zbroj a posilňovacie techniky zdokonaľujú.

Koncom obdobia novoveku sa spoločnosť v starostlivosti o svoje telo a jeho posilňovanie dostáva o krok vpred. Čím je tak urobené? O tento pokrok sa zaslúžila Mária Terézia svojou školskou reformou. Od roku 1774 tak deti od 6 do 12 rokov povinne navštevovali školu, ale aj posilňovali svoje telá.

Veľký krok vpred, cvičia aj ženy

V polovici 19. storočia potom vznikajú rôzne telovýchovné spolky aj pre ženy, u nás známe hlavne pod názvom Sokol. 

Cesta z telocvične do posilňovne

V čase komunizmu boli fitnes centrá doménou špecializovaných športových zariadení. Verejnosť sa možnosti návštevy fitness centra dočkala až v 90. rokoch 20. storočia. Išlo len o posilňovňu, nesmieme tieto zariadenia porovnávať s dnešnými fitness centrami. Vybavenie bolo len sporé. Zaposilňovať ste si mohli s činkami, na posilňovacích laviciach a niekedy s ručne vyrobenými posilňovacími strojmi. Tieto posilňovne boli určené skôr pre domáce posilňovanie, nie pre komerčnú prevádzku, ako to poznáme dnes.

Po roku 1989 priťahujú posilňovne väčšie množstvo nadšencov. Najprv boli tieto zariadenia hojne navštevované mužmi, ktorí sa zameriavali na zväčšenie objemu svojich svalov. V posledných rokoch je medzi nadšencami do fitness športu čoraz väčší počet žien. Tie sa pri posilňovaní zameriavajú najmä na posilňovanie a tvarovanie problematických partií. Pre maximálnu spokojnosť so svojím telom je posilňovanie ideálnou cestou. A nielen posilňovanie, ale aj zdravá  a vyvážená strava.

A teda byť zdravý, štíhly, dávať svojmu telu len to, čo naozaj potrebuje, vedome dopriať príjmu potravy vo svojom živote správne miesto, to sú milé zámery. Lenže bohužiaľ aj tu platí, že nič sa nemá preháňať. A tak sa tu a tam vyskytnú aj ľudia, ktorí sa stali otrokmi zdravého životného štýlu.

Nezdravú fixáciu na zdravé jedlo, fenomén, ktorý naberá na sile, opísal ako prvý v deväťdesiatych rokoch minulého storočia americký lekár Steven Bratman pod názvom orthorexia. Považuje ju za jednu z porúch príjmu potravy, vedľa anorexie, bulímie a záchvatového prejedania. Orthorexia sa v kadečom podobá anorexii, lenže v nej nejde o reštrikciu množstva jedla, ale o kvalitu potravín - ako o kvalitu východiskových surovín ako takú, tak o spôsob prípravy jedla a o dôraz na vyváženosť stravy podľa nejakých jasných pravidiel.

Je o to nebezpečnejšia, že spočiatku vyzerá úplne nevinne. Kto začne jesť zdravo a zároveň klásť dôraz na zdravý životný štýl všeobecne, často sa pochopiteľne zbaví nepríjemných zdravotných problémov (kvôli ktorým pôvodne začal so zmenami v jedálničku). Väčšina ľudí tiež problémami označovanými ako orthorexia nikdy trpieť nezačne, niekto má ale už v tejto chvíli nenápadne nakročené k vážnym ťažkostiam. Bez toho, aby to tušil on sám, alebo jeho okolie. Existuje typický orthorektik?

Samozrejme sa vynára otázka, či existuje nejaká s nutnou dávkou nadsadenia povedané "orthorektická osobnosť", či tí, ktorí zo svojho zdravého životného štýlu urobili náplň a zmysel celého svojho života, majú nejaké výrazné spoločné črty. Jedna taká nápadnosť by sa podľa Bratmana predsa len našla. Ide často o ľudí, ktorí povedzme "nevedia, čo so sebou", o ľudí neistých a labilných, hľadajúci spravidla oporu vo vonkajšom svete, v nejakých jasných pravdách a pravidlách, ktorých sa môžu zachytiť. A takú oporu a istotu môžu nájsť práve v prísne dodržiavaných striktných pravidlách zdravého životného štýlu. Preto je orthorexia taká zákerná.

Pomaly a nenápadne

Orthorektik obvykle začne svoju "dráhu" tým, že obmedzí niektoré nezdravé potraviny, napríklad tučné, vyprážané a solená jedla. Potom sa rozhodne prestať konzumovať ďalšie, napríklad mäso, mliečne výrobky. Postupne sa na zoznam neprijateľných potravín dostávajú ďalšie a ďalšie položky a on stále nie je spokojný, stále hľadá potraviny pre čistú, perfektne zdravú stravu. Nedeľný obed s rodinou môže byť pre orthorektika čírou hrôzou a zdrojom masívnej úzkosti. Mal by jesť potraviny, ktoré odmieta, ktoré nie sú "bezpečné", a navyše pripravené niekým iným, kto nedodržiava jeho prísne zásady. Práve to, že niekto pociťuje silnú úzkosť vo vzťahu k jedlu preto, že neje to, čo by jesť mal, môže byť znakom orthorexie.

Ako "to" funguje

Mechanizmus, ktorý je za orthorexia, je podobný tomu, ktorý udržuje pri živote anorexii a bulímii. Rovnako ako anorexiou trpiaci človek zažíva prostredníctvom dôsledného odopierania si (akejkoľvek) potravy (a prípadne ešte vďaka intenzívnemu cvičeniu) pocit uspokojenia, zažíva ho i obeť orthorexie. Ja to dokázal! Ovládam sa!

Každý výrazný zásah do navyknutého spôsobu stravovania je veľmi ťažko zvládnuteľný. Zrazu máme jesť inak, niečo úplne iné, než sme boli zvyknutí od raného detstva, možno potraviny, ktoré sme nejedli nikdy a ktoré nám nechutia. A zároveň s tým si musíme dobrovoľne zas a znova odriekať to, čo máme radi, na čo máme chuť, čo nám "vonia". Ak ste niekedy držali dlhšiu dobu diétu, viete si určite v živých farbách predstaviť, ako je ťažké si odriekať to, čo máme radi. 

Takže nie je vôbec divu, že akonáhle sa človeku podarí striktne svoje novo nadobudnuté zásady dodržiavať, zažíva pocit úspechu, ktorý mu môže dodávať chýbajúce sebavedomie a pocit istoty. Pocit kontroly, to je to, o čo tu ide v prvom rade, rovnaký pocit kontroly nad svojím konaním, aký zažívajú anorektici. A pocit kontroly, to je skoro droga.

Som iný, lepší...

S pocitom kontroly sa v hlave človeka netušiaceho, že už prekročil onú hranicu medzi zdravým životným štýlom a chorobnou závislosťou na ňom, dostavuje ešte jeden príjemný pocit (aj keď by si ho väčšina z orthoretikov, napokon rovnako ako väčšina z nás v iných situáciách, najskôr neprizná). Ide o pocit nadradenosti. Nadradenosti nad tými, čo ešte nepochopili, že dnes a denne prehĺtajú jedy, keď  jedia pizzu alebo hamburgery zo stánku. A tiež tými, ktorí asi vedia, že to, čo jedia, je nekvalitné, zlé a odpudivé, ale napriek tomu nie sú schopní sa udržať a začať sa správať inak.

Pocit nadradenosti, ktorý orthoretik zažíva, sa v mnohom môže podobať pocitu nadradenosti človeka, ktorý konečne za cenu veľkého odriekania dokázal ubehnúť polmaratón, a to ešte pred rokom len sedel s kamarátmi pri pive a priberal. Zatiaľ čo oni zostali pri svojom pivku a futbale v televízii, on zažíva s každým večerným obehnutím svojej trasy pocity eufórie. A pochopiteľne si to nenechá pre seba.

Ako môžete takto žrať?

Od pocitu nadradenosti a kontroly nad svojím osudom je už len krok k ďalšiemu typickému rysu orthorexie - k istému druhu mesiašizmu. Neustála potreba obhajovať a propagovať svoj životný štýl začne druhých po čase naozaj obťažovať. Rovnako ako noví prívrženci siekt sa orthorektik snaží z pozície toho, kto už "prezrel" a vidia pravdu v celej kráse, poučovať ostatných o tom, čo robia zle, kam ich obžerstvo, respektíve holdovanie nezdravým potravinám, povedie a kázať im, ako by sa mali zmeniť. Odhoďte tú salámu a začnite sa živiť mrkvou! Prestaňte sa kŕmiť bielym pečivom, jedzte radšej zrno z bioobchodu! 

Nerušte ma, meditujem pri jedle

Ďalším dôsledkom nezdravej závislosti na (kvalitnom) jedle je tak postupná strata sociálnych kontaktov. Spočiatku si orthorektik na pravidelné zrazy s kamarátmi alebo na obed k rodičom ešte nosí vlastné jedlo, neskôr to prestane baviť nielen kamarátov a mamičku, ale i samotného postihnutého, a sociálne kontakty postupne obmedzuje. Nakoniec mu nezostane čas na nič iné ako na úvahy o jedle. Je potrebné starostlivo a so všetkou pozornosťou naplánovať jedálniček na celý deň, a to nielen na jeden deň, ale rovno na niekoľko dní dopredu. Len tak možno dosiahnuť to, že strava bude presne vyvážená. A potom je treba vyraziť na nákup a to jediné správne jedlo si zaobstarať. A samozrejme ho správnym spôsobom pripraviť (zabudnite na to, že by ste si uvarili niečo dopredu a schovali do mrazničky).

Nielen tvorba jedálnička, ale aj varenie (alebo v niektorých prípadoch skôr príprava, napríklad u zástancov surovej stravy) a samozrejme i samotná konzumácia jedla dostáva nutkavý, a zároveň až akýsi pseudonáboženský charakter. Je to obrad, ktorý sa musí odohrávať podľa pravidiel. Niekto napríklad do každého sústa pred prehltnutím päťdesiatkrát uhryzne, aby sa uvoľnili všetky živiny, a zároveň dal potrebný čas žalúdku, ktorý inak nezaregistruje pocity sýtosti. Jesť treba v meditatívnom tichu a pokoji, v praxi zvyčajne niekde bokom od ostatných.

Chybu treba potrestať

Lenže človeku, ktorý padol do pazúrov závislosti na zdravom stravovaní, hrozí pád z výšin vlastnej dokonalosti. Nikto nedokáže neustále a bez akéhokoľvek "pošmyknutia" plniť a dodržiavať prísne pravidlá, ktoré si prisvojil. Orthoretik sa nemôže nad svojím "pochybením" pousmiať a povedať si niečo ako "všetci sme len ľudia". On zhrešil, spreneveril so svojim zásadám! Jeho sebavedomie práve dostalo poriadnu ranu. Toto napraví jedine pokánie. A tak sa kajá a trestá. Obmedzí jedlo, drží pôst... Snaha "odčiniť" domnelé previnenie je ďalším typickým znakom chorobnej závislosti na zdravej diéte.

Neprehliadnite: Najužitočnejšie vitamíny pre naše telo: Takto zistíte, ktoré vám chýbajú a bude sa vám žiť lepšie

Svoj podiel viny na tom, že sa ľudia vydávajú cestou extrémneho obmedzovania potravín, nesú aj médiá, ktoré nás zásobujú neustále zaručenými radami, ako žiť zdravo, rôzni guruovia zdravého stravovania za hranicou normality aj množiace sa poplašné správy o tom, čo všetko výrobcovia potravín dokážu "pribaliť" do jedla, ktoré nám predávajú. Orthorexia zatiaľ nie je uznanou poruchou príjmu potravy, ale napriek tomu je nepochybné, že ľudí, ktorí trpia chorobnou závislosťou na vyhranenom spôsobu stravovania, ktoré považujú za jediný možný, bude pribúdať.

Bratmanov test orthorexie

• Premýšľate denne viac ako tri hodiny o jedle?
• Plánujete svoje jedlá niekoľko dní vopred?
• Je pre vás nutričná hodnota jedla dôležitejšie ako pôžitok z toho, že ho jete?
• Viedlo zlepšenie kvality potravín k zníženiu kvality vášho života?
• Ste v poslednej dobe k sebe prísnejší?
• Zvyšuje sa vďaka zdravému stravovanie váš pocit sebahodnoty?
• Prestali ste jesť potraviny, ktoré ste predtým jedli radi, aby ste mohli jesť "správne" potraviny?
• Máte kvôli svojim stravovacím návykom problémy si vyjsť na jedlo do reštaurácie a dištancujete sa kvôli tomu od svojich priateľov a rodiny?
• Cítite sa previnilo, keď sa od svojej diéty odchýlite?
• Cítite sa šťastný (á) a pod kontrolou, keď sa stravujete zdravo?

VYHODNOTENIE: Kto odpovedal kladne na 4 alebo 5 otázok, mal by sa snažiť o trochu uvoľnenosti pri svojom stravovaní. Kto odpovedal kladne na všetky otázky, je najskôr už v pazúroch posadnutosti zdravým jedlom.