Vlastnosť typická pre veľa žien: Prečo majú potrebu neustále útočiť na iné ženy a čo to vypovedá o ich charaktere?

Rozdiely medzi sebou si začneme uvedomovať už v škôlke, kde si porovnávame, kto má dlhšie vlasy alebo krajšiu sukňu. V dospelosti si prechádzame obdobiami, kedy počúvame, ktorá žena je lepšia než my aj naopak, že my sme tá lepšia než druhá. Potom je len otázkou času, kedy sa v nás prebudí súťaživosť a honba za dokonalosťou. Tá nám však bráni, aby sme boli autentické v tom, čo robíme.

Pocit zadosťučinenia, keď tej votrelkyni ukážete, kde je jej miesto 

Na úvod mi dovoľte jeden bizarný príklad. Poznala som ženu, ktorá vedela, že jej muž ju podvádza. Namiesto toho, že mu vyrobila scénu pri in flagranti odhalení, mu nepovedala nič. Nechala si to prejsť hlavou a rozhodla sa, že bude múdrejšia než tá druhá. Čo v praxi pre ňu znamenalo, že sa rozhodla stať lepšou milenkou a dala mu pocítiť o čo by prišiel, keby sa mu nebodaj chcelo ujsť k tej druhej. Najlepšie či najhoršie na tom všetkom bolo, že tá dotyčná žena, ktorá sa rozhodla pre takéto na pohľad radikálne riešenie, dosiahla, čo chcela. Napriek faktu, že musela urobiť aj to, čo nechcela, svoje manželstvo napokon zachránila. V tomto okamihu si je manželovou vernosťou istá, ale ako dodáva nie je hlúpa: „Jasné, že rátam s tým, že sa to celé môže zopakovať s nejakou ďalšou ženou. Ale viete čo? Za ten pocit zadosťučinenia, že som tej votrelkyni ukázala, kde je jej miesto v živote môjho manžela a kde to moje, mi to fakt stálo. Ten pocit, že som akoby nad ňou zvíťazila, hoci sa stále zmierujem s tým, že mám za muža neverníka....“ Nuž pre niektoré z nás možno nepochopiteľné, pre druhé to za to stojí. 

No nemuseli by sme zachádzať až do takýchto extrémov, akým je aj nevera. Jednu moju priateľku jej manžel dokázal naštartovať a vyzvať k súťaživosti zdanlivo nevinnou až banálnou poznámkou, ktorá možno nebola ani taká zle mierená, ale jednoducho ona si v nej našla to, čo chcela a oheň bol na streche: „Tak ja sa mu takmer každý deň po práci snažím pripraviť čerstvú večeru a on mi na tú sviečkovú povie, že to bolo dobré, ale jeho mama robí aj tak najlepšiu? Radšej, keby ma bol klamal než povie toto. Hoci proti svojej svokre nič nemám, v duchu som si povedala, že jej sviečkovú tromfnem. Dala som do toho všetko a raz to fakt vyšlo. Okrem sviečkovej dnes nedá manžel dopustiť ani na ďalšie špeciality odo mňa. A viete čo? Je to fakt dobrý pocit, že som to dala, hoci ma to stálo nemálo nervov a nevydarených kulinárskych pokusov.“

Mohlo by vás zaujímať: Aký typ ženy ste podľa mesiaca narodenia? Najsilnejšie osobnosti sa narodili v týchto dňoch a v čom vynikajú ostatné? 

Pocit zadosťučinenia ako droga, ktorá vyprchá a chceme jej stále viac

Prečo je pre nás názor okolia taký dôležitý? Prečo tak zúfalo chceme, aby sme boli v očiach iných vnímané ako perfektné ženy? Odpoveď je jednoduchá... Presne pre ten pocit zadosťučinenia. No problémom je, že tento pocit je síce možno v danú chvíľu euforický, ale po čase vyprchá a my čakáme na ďalší ako na ďalšiu dávku svojej drogy, aby sme sa zase cítili perfektne ako ženy. Sme však skutočne šťastné, keď sa ocitneme v tomto kolobehu? Psychologička však pripomína: „Hoci je pozitívny názor okolia pre nás dôležitý, dôležité je aj nestavať celkovo vlastnú hodnotu a hodnotenie svojho fungovania na názoroch okolia... Otázne je aj to, či fungujeme na 100% len preto, aby sme dostali pozitívnu spätnú väzbu od okolia - a to môže byť riskantné... fungovať pre vonkajší efekt nie je efektívne. Mali sme sa realizovať v takej miere ako sme schopné a ako nám vlastné limity dovoľujú,“ hovorí psychologička Mgr. Lenka Šajtlavová. 

Ženy dnes čelia väčším výzvam než v minulosti

V jednom prípade je výsledkom život s na chvíľu polepšeným neverníkom, v druhom bizarné zadosťučinenie z varenia sviečkovej... Čo to o nás ženách vypovedá? Sme teda celý život odkázané si niečo len dokazovať? Že sme lepšia milenka či kuchárka a iné? Stojí to z dlhodobého hľadiska za to? Snažiť sa byť lepšia, dokonalejšia v niečom a čo tie, ktoré sú posadnuté snahou byť dokonalé vo všetkom? Je takáto súťaživosť vôbec zdravá a bola v ženách aj v minulosti alebo je to výstrelok dnešnej doby? Aj na toto poskytuje psychologička komplexnejší pohľad: „V minulosti nebolo toľko výziev, ktoré nám ponúka dnešná doba...Čiže žena bola skôr spokojná s tým čo mala, keďže tá druhá aj tak nemala toľko možností, aby disponovala niečím viac. V súčasnosti, kedy máme skoro neobmedzené možnosti, dostáva aj porovnávanie viac priestoru. To na jednej strane môže pôsobiť motivujúco, no na druhej strane môže vyvolať pochybovanie o sebe či pocity menejcennosti.“

Čítajte tiež: 3 najväčšie klamstvá, ktorým ženy veria, čo sa týka ich tela: Niektoré z nás svoje telo doslova obviňujú za všetko

Matka ako trpké sklamanie alebo stelesnenie veľkoleposti, ktorú nedosiahneme  

Spomeňte si na svoju matku... Aké pocity ako v dieťati či dospievajúcej žene vo vás  vyvolávala? Možno nás jej spôsob ako byť matkou ovplyvnil viac než sme si schopné priznať. Možno bola taká skvelá v tom, ako byť matkou, že sa bojíme, že sa jej nedokážeme nikdy vyrovnať. Možno bola pre zmenu taká úspešná v tom, čo robila a ešte popri tom stihla vychovať aj nás, že sa bojíme, že my jej veľkoleposť nikdy nedosiahneme. Možno bola naopak pre nás trpkým sklamaním ako matka a manželka. Preto sme sa zaprisahali, že z nás bude lepšia žena, manželka, matka. A výsledok? Hoci sa o to celou bytosťou snažíme, nie sme a začíname si uvedomovať, že sa ženieme za akousi fatamorgánou. „Často sa naozaj deje to, že sa snažíme vystríhať chybám, ktoré vieme, že naša mama robila, niekedy sa nám to podarí a niekedy sa skôr zastavíme pri tom ako konáme presne tak isto... Je na našom rozhodnutí, čo si od vzoru preberieme a čo nie.... Najvhodnejšou možnosťou je naozaj si hľadať vlastný prístup k životu a vlastné smerovanie aj napríklad vo výchove detí, zhodnotiť si, či naozaj prístup druhého človeka bol natoľko efektívny.... To ako sa posunieme vo vlastnom prístupe k sebe či druhým závisí aj od našej schopnosti sebareflexie a celkovej práce na sebe,“ hovorí Šajtlavová. 

„Veď ty si lepšia než ona...“

Hoci muži môžu svojím konaním, správaním a nevinne myslenými poznámkami tú súťaživosť v nás ženách spustiť, pravdou je, že len máloktorý z nich to takto aj myslí. To spravidla len  my ženy vo všetkom hľadáme viac a potom sa v tom strácame. V tomto by sme si mali od nich vziať príklad. Ak príde reč na to, ktoré pohlavie sa viac porovnáva, myslím, že poznáme odpoveď všetky. „Myslím si, že porovnávanie sme zažívali už ako deti, napríklad ako sme si v škôlke porovnávali, kto má krajšiu sukňu, kto má dlhšie vlasy a iné. Životom každej ženy sa prelína obdobie, kedy počúvala aj pripomienky typu „aha, aká je ona dobrá matka, aká je perfektná v tom čo robí, pozri, ako tá druhá vyzerá, pozri, čo dokázala“. Ale aj to, „veď ty si lepšia než ona!“ Tieto slová môžu veľmi často naštrbiť dôveru vo vlastné schopnosti a viesť k zneisteniu... Práve vtedy je potrebné si povedať „dosť“ a zreflektovať si vlastný prístup a vlastné pocity, ktoré sa nám s ním spájajú... Pokiaľ sú pozitívne, nie je nutné sa im venovať,“ objasňuje psychologička ďalej.  

Na koľko veríme svojim schopnostiam, toľko sa aj porovnávame 

My ženy vieme to porovnávanie niekedy viesť až do extrémov. Spomeniem predsa len ešte jeden príklad, kedy sa jedna žena nemohla zmieriť s tým, že v rodine jej manžela pribudla ďalšia nevesta, s ktorou si jej svokra rozumela viac. Dokým bola jedinou, bolo dobre, ale akonáhle boli dve, prebudila sa v nej žiarlivosť a neustále sa s tou druhou porovnávala. „Snažila som sa tváriť nad vecou, ale vo vnútri ma to neskutočne žralo. Samozrejme, že som takéto pocity nechcela mať, ale nedokázala som si pomôcť, tak som sa dotyčnej radšej vyhýbala. Trvalo dlho, kým som ich v sebe ako tak umlčala a normálne fungovala. No z času na čas, hoci mám švagrinú rada, by som jej chcela vyviesť aj niečo zlé...,“ povedala s úsmevom. No psychologička upozorňuje aj na to, že porovnávanie vlastného výkonu s výkonom druhého človeka celkovo nie je šťastnou voľbou: „To ako vnímame porovnávanie súvisí aj s tým, ako sme spokojné samy so sebou, ako sme si vedomé svojej hodnoty a veríme svojím schopnostiam."

Neprehliadnite: Najlepšie manželky sa rodia v týchto znameniach: Pre tieto vlastnosti ich muži vedia oceniť 

Snaha po dokonalosti nám bráni byť autentickými

Nemusíte byť najlepšia nevesta, najlepšia matka, najlepšia kuchárka, milenka ani najlepšia priateľka, ale môžete sa o to snažiť svojimi činmi, svojím správaním. Nemusíte hnať veci do extrému a míňať sily na súťaživosť, ktorá nemá konca kraja. Pretože po prvé, nikto druhý s triezvym pohľadom na život a vzťahy to od vás nebude chcieť, a po druhé, nie je zdravé to chcieť ani od seba. Slovami psychologičky: „Často vidím, ako sa ženy snažia dosahovať maximálny výkon vo viacerých oblastiach. Chcú byť dokonalé matky, zamestnankyne, šéfky, manželky. To je však veľmi obmedzujúce a zaväzujúce, ale skôr v tom horšom slova zmysle. Nemá význam sa trápiť preto, že nie sme perfektné. Mali by sme si zadefinovať, čo podľa nás znamená, že je žena perfektná... Čo všetko podľa nás dokáže a potom si uvedomiť, či naozaj spomínanými schopnosťami nedisponujeme, len si ich dostatočne neuvedomujeme.“

Nesnažte sa byť dokonalé, ale skôr najlepšou verziou samej seba. Nehľaďte na milenky, matky, svokry, najlepšie priateľky či švagriné ako na konkurenciu, inak sa stane, že prežijete svoj život v snahe o vlastnú dokonalosť, ktorá sa nenaplní. „Najlepším spôsobom ako byť spokojné samy so sebou, ako matky, ako ženy a byť tu pre našich blízkych, naše deti, partnerov, je snažiť sa fungovať ako najlepšie vieme, vnímať potreby druhých ale rovnako i tie vlastné ... Je správne mať ciele, snažiť sa pracovať na sebe a odstraňovať neefektívne konania, ale zároveň akceptovať naše limity a možnosti ktoré máme... Snaha po dokonalosti nám nakoniec môže brániť v tom, aby sme mohli byť aspoň dobré a autentické v tom čo robíme,“ dodáva na záver Šajtlavová. 

Upútavku najnovšieho čísla magazínu FEMINTY JAR 2019 si môžete pozrieť online