Lásku k fitness našla ako 8-ročná, dnes je viacnásobná majsterka sveta: Tatiana nemala život ako rovesníčky, no nemenila by nič
Svet fitnessu jej leží pri nohách - a zaslúžene! Tatiana Ondrušková na sebe deň čo deň pracuje, aby bola vždy lepšia než včera. Vďaka tvrdej drine, disciplíne a ambicióznosti sa už trikrát dostala na absolútny stupeň víťazov a dvakrát tak obhájila titul majsterky sveta žien vo fitness.
Lásku k fitness našla už ako osemročná
Jej cesta sa začala písať pred približne dekádou, kedy ako osemročná spoznala detský fitness. Ako vníma svoje začiatky dnes a aké méty ešte túži dosiahnuť? Aj o tom sme sa porozprávali s Tatianou.
Začnime postupne… Ty a fitness. Kedy si si k nemu našla cestu?
Odmalička som bola vedená mojimi rodičmi k športu. Keď som mala päť, prihlásili ma na športovú gymnastiku, v ktorej som pokračovala až do svojich dvanástich rokov. Ako osemročnú ma mamina prihlásila aj na detský fitness do klubu Fitness Gabrhel (teraz má názov Unity). Detský fitness mi už od začiatku učaroval. Veľmi sa mi páčili zaujímavé kostýmy, líčenie a hudba, ktorá ku fitness patrila. Veľkým plusom pre mňa bolo aj to, že vo fitness som nemusela, na rozdiel od gymnastiky, súťažiť na kladine. Mala som pred ňou obrovský rešpekt.
Pred desiatimi rokmi sa začal písať Tatianin úspech vo svete fitness
V pätnástich rokoch sa moje súťažné roky v detskom fitness skončili a posunula som sa do kategórie junioriek a žien. V detskom fitness sa mi dvakrát podarilo získať titul majsterky sveta. V juniorskej a ženskej kategórii akrobatického fitness je všetko úplne iné. Ku gymnastickým tréningom zostavy pribudli tréningy v posilňovni, tréningy pózingu v topánkach na vysokých opätkoch a upravená strava. Aby som ale odpovedala na otázku, ako som si našla cestu k fitness… Popravde si už ani nepamätám život bez neho. Tento šport išiel so mnou ruka v ruke od malička.
Fitness šiel s Tatianou ruka v ruke od malička
Keď sa ešte obhliadneš k svojim začiatkom, nebolo ťažké vzdať sa života, aký viedli tvoje rovesníčky?
Určite áno, hlavne v období, keď som mala 16-17 rokov. Moji kamaráti chodili na párty a ja som "musela" sedieť doma, pretože mi tréning trval až do večera alebo skoro ráno začínal ďalší. Taktiež som si nemohla ísť len tak sadnúť na pizzu, hamburger alebo čokoľvek iné. Súťažná príprava si vyžaduje presnú gramáž a načasovanie príjmu stravy, aby sme vedeli kontrolovať makroživiny a následne ich upravovať s ohľadom na to, ako telo reaguje, a na čas, ktorý zostáva do súťaže. Dodržovať toto všetko v puberte bolo veľmi náročné a občas som sa nevyhla prešľapom, ktoré potom zanechali stopy na konečnom výsledku. V tomto veku boli prípravy plné aj ťažších chvíľ, kedy som sa cítila veľmi osamotene a tak trochu odstrihnutá od svojich rovesníkov. Tieto momenty ma ale veľa naučili a dali mi viac, než zobrali. Keď sa na to pozerám s odstupom času, určite by som žiadnu "párty" nevymenila za ľudí, zážitky, vlastnosti a v podstate všetko, čo mi priniesol fitness do života.
Objavili sa u teba aj nejaké pochybnosti, kedy si váhala, či vo fitness pokračovať, alebo nie? Ak áno, ako si im čelila?
Samozrejme, každý máme momenty, kedy sa sami seba pýtame, či to, čo robíme a to, do čoho dávame celú svoju energiu a život, má vlastne zmysel. Hlavne keď prídu ťažké momenty, sklamania a pády. Ja nie som výnimkou a tiež som si tým párkrát prešla. Hlavné je nenechať sa rozhádzať a aj napriek pádom sa vždy postaviť a bojovať ďalej.
A čo bolo tým utvrdzujúcim momentom, že si na správnej ceste?
Mojím najsilnejším utvrdzujúcim momentom, že som na správnej ceste, bol zisk titulu majsterky sveta v roku 2021. Mesiac a pol pred touto súťažou som sa zúčastnila celosvetovej súťaže Arnold Classic, kde som sa umiestnila na treťom mieste. Samozrejme, tretie miesto je úžasné, ale s trénerkou sme vedeli, že som mala aj na viac. Sklamanie ale odišlo tak rýchlo, ako prišlo. Povedala som si, že do prípravy na MS pôjdem na 150 percent, doslova s klapkami na očiach a uvidím, či na to mám. No a nakoniec z toho vzišlo zlato. V poslednej dobe ma ale uisťuje v tom, že som si vybrala správne, trénovanie detičiek u nás v klube Unity. Je to úžasné, keď môžem čerpať zo svojich skúseností a vedomostí. Pomáhať niekomu ďalšiemu v rozvíjaní jeho talentu, touto cestou má pre mňa nevyčísliteľnú hodnotu.
Každý z troch titulov majsterky sveta žien je pre Tatianu vzácny
Rodina a priatelia. Mala si vždy ich podporu?
Rodina a kamaráti pri mne stáli odjakživa a boli aj sú mojou veľkou oporou. Najväčšej podpory sa mi ale dostáva od mojej maminy. Zo všetkých mojich súťaží vynechala zatiaľ len dve a to ich bolo už cez 200. Dokonca tento rok so mnou cestovala až do Južnej Kórey. Obrovskú oporu mám aj vo svojich tréneroch. Mariannka Kollárová je mojou hlavnou trénerkou už skoro 12 rokov. Práve ona zo mňa vychovala športovca, akým som dnes, a vždy verila v to, že dokážem aj nemožné. Súčasťou nášho tímu je aj jej manžel Tomáš Kollár, ktorý mi robí prípravu v posilňovni. V neposlednom rade moja mentálna koučka Xénia Hánková, ktorá drží moju myseľ počas celej prípravy a vrcholných súťažiach v tom správnom nastavení, aby som mohla podávať tie najlepšie výkony. Odkedy je náš tím v takomto zložení, darí sa nám dosahovať tie najväčšie úspechy.
Tatiana svoje sny premieňa na skutočnosť
Zaujímalo by ma, ako vyzerá tvoj bežný týždeň. Ako napríklad kombinuješ tréningy so školou.
Počas hlavnej sezóny trénujem dvakrát denne, potom sa k tomu pridávajú ešte tréningy pózingu a kardio. Dva hlavné tréningy sú: tréning zostavy (ktorá obsahuje gymnastické a silové prvky, tanec, prvky flexibility a showmanship) + silový tréning v posilňovni. Väčšinou mi to vychádza na cca 10-11 tréningov týždenne. Každý týždeň absolvujem aspoň jedno sedenie s mentálnou trénerkou. Jedlo si varím a vážim každodenne sama, čo mi tiež zaberie hodinu a pol. V poobedňajších hodinách absolvujem z pozície trénera tréningy detí u nás v klube.
Celé detstvo i dospievanie zasvätila fitnessu a nič by na tom nemenila
Študujem na Masarykovej univerzite v Brne trénerstvo - kombinovanou formou. Väčšinou vo štvrtok večer sadnem do auta a piatok strávim celý v škole až do 20:00, následne sa vraciam ešte v noci domov, aby som v sobotu stihla ďalšie tréningy. Každý týždeň sa snažím zaradiť aspoň jedenkrát určitý druh regenerácie. Vždy sú moje dni iné, či už je to nejaká exhibícia, skúšky súťažných kostýmov a plaviek v iných mestách, tréningy plávania a iných športov (ktoré musím absolvovať kvôli zápočtovým požiadavkám v škole), práca za počítačom atď. V skratke… nedá sa nájsť minúta, kedy by som sa nudila.
Keď sme pri harmonograme, ako vyzerajú tvoje posledné dni pred súťažou? V čom sú iné?
Práve posledné dni pred súťažou ja nazývam tými "kľudnejšími". Prilietame ako reprezentačná výprava do dejiska šampionátu. Väčšinou dva dni pred súťažou absolvujem posledný tréning v posilňovni a registráciu pretekárov. Zvyšný čas do súťaže už len čo najviac oddychujem na hotelovej izbe, trénujem pózing a na základe kontroly formy dolaďujeme s trénermi posledné detaily. Jedla už fakt nie je na rozdávanie (väčšinou len nesolené mäso na vode) a tak sa snažím čo najviac spať.
Prečítajte si: Silvia organizovala tie najväčšie svadby na Slovensku: Dnes učí, ako spomaliť a správne dýchať
Ambiciózna Slovenka patrí medzi svetovú špičku v ženskom fitness
Ktorý z tvojich kariérnych úspechov považuješ za najvzácnejší?
Určite každý z troch titulov majsterky sveta žien je pre mňa vzácny. Každý so sebou nesie ale iný príbeh. Bolo to neskutočne emotívne, keď som v roku 2019 získala prvý titul. Šampionát sa konal v Bratislave a boli tam so mnou všetci blízki. Nikto neočakával, že by som sa v 16-tich mohla stať majsterkou sveta žien. Súťažila som v silnej konkurencii aj o 20 a viac rokov starších súperiek. Emócie z toho dňa zostali vo mne až dodnes a nemyslím si, že na to niekedy zabudnem. Titul z roku 2021 je pre mňa výnimočný z dôvodu, ktorý som spomínala už vyššie. No a tohtoročný titul ma zas veľa naučil. Na šampionát do Kórey som išla s veľkou vierou v samú seba, lebo som vedela, že som odviedla veľký kus tvrdej práce a bola som pripravená lepšie, ako kedykoľvek predtým.
Za svoju tvrdú prácu získava jeden titul za druhým
V ten istý deň sme však súťažili aj ženskú aj juniorskú kategóriu. Juniorská bola na rade prvá. Rozhodcovia mi pridelili striebornú medailu. Bolo to menšie prekvapenie pre všetkých. Súťaž však pokračovala ďalej a poobede nasledovala ženská kategória. A ja som sa ocitla v novej situácii, akú som ešte nezažila a museli sme aj s trénermi nájsť vo mne niečo, čo nám ju pomôže prekonať. Nakoniec sa to podarilo a k tretiemu titulu majsterky sveta žien som pridala aj absolútne prvenstvo medzi ženami, ktoré mi v mojej zbierke ešte chýbalo. To je ten najvyšší kariérny vrchol, aký sa mi mohlo podariť dosiahnuť.
Prečítajte si: Behanie a chudnutie. Koľko môžete schudnúť a kde robíte chybu, keď sa vám to nedarí vidieť?
Aké méty ešte chceš dosiahnuť?
Čo sa týka titulov, tak už som získala skoro všetky. Jediný, ktorý mi chýba, je absolútna majsterka Európy žien a výhra na Arnold Classic. Samozrejme, naďalej chcem súťažiť a pokúsiť sa obhájiť titul majsterky sveta. Moja trénerka vždy hovorí, že je omnoho ťažšie titul obhájiť, ako ho prvýkrát získať. A to je nekonečná pravda. Prísť každý rok lepšie pripravený je neskutočne náročná výzva, ale aj môj cieľ. Každý deň sa zlepšovať a byť lepšia ako som bola včera. Mojím najväčším snom je živiť sa tým, čo milujem. Keďže študujem trénerstvo, chcem zostať čo najdlhšie pri športe a to aj v pozícii trénera. Veľmi rada by som na pár rokov odišla do zahraničia a tam pracovala. Poprípade chcem precestovať kus sveta, ak na to budem mať možnosti.
Pôvabná Tatiana získala titul absolútnej majsterky Európy v juniorskej kategórii
Máš aj obdobia, kedy sa ti jednoducho nechce cvičiť?
Počas sezóny takéto myšlienky nemávam, jednoducho viem, že mám ísť na tréning, tak idem, neviem si bez neho predstaviť svoj deň. Ťažšie je to po konci sezóny, kedy nasleduje cca dvojtýždňová pauza. Prvé dni ma ešte drží nutkanie ísť na tréning, ale keďže mám naordinovaný oddych, nemôžem ho počúvnuť. Počas týchto dvoch týždňov dokážem veľmi rýchlo spohodlnieť a začínať "odznovu" sa mi nikdy veľmi nechce. Niekedy sa po týchto 14-tich dňoch cítim, akoby som nikdy necvičila.
Krásna Slovenka patrí medzi svetovú špičku vo fitness
Čo ti vtedy funguje? Možno tvoj "recept" zafunguje i ostatným ženám, ktoré mávajú problém premôcť sa a ísť na ten tréning.
Prvé tréningy sú veľmi náročné a kondička je na bode mrazu. Vtedy si ale spomeniem na vetu, ktorú mi moja mamina hovorila odmalička, keď som vymýšľala a nechcela ísť na tréning. "Ak sa chceš zlepšovať alebo dosiahnuť nejaké výsledky, takto to nefunguje, že jeden deň trénuješ a druhý zas nie. Buď to robíš naplno, alebo sa na to môžeš vykašlať." Vtedy som ešte nerozumela, čo tým myslí. Teraz tomu prikladám veľkú váhu. Keď už niečo robíte, robte to naplno, inak sa výsledky nedostavia alebo dostavia, ale veľmi pomaly. Aj keď sú horšie dni, nikdy nebudú trvať navždy, treba sa cez nich len prehrýzť a vydržať, lebo po upršaných dňoch vždy vyjde slnko.
