Úspešná žena, menej úspešný muž: Dokáže takáto rovnica fungovať alebo naozaj muži ženám nevedia odpustiť úspech?

„Tá je obyčajná karieristka, chudák jej manžel, ani košeľu nemá poriadne vyžehlenú... Kto to kedy videl, aby bol muž na materskej, to je už čo za ženu, ktorá sa hrnie silou-mocou od dieťaťa do práce?“ Aj takéto komentáre a možno aj oveľa horšie zaznievajú na adresu žien, ktoré sa vedia, chcú, a niekedy aj musia v práci nielen presadiť, ale sú dokonca úspešnejšie než ich manželia či partneri. Niekedy tieto komentáre nie sú výsledkom závisti uštipačných žien, ale vyjdú aj z úst ich najbližšieho. O to viac to zabolí. Niekedy to jednoducho muž neunesie. No mal by? Alebo je v mužoch od prírody zakorenené, že on je ten, kto má vedieť zaopatriť svoju manželku, partnerku? Že on je ten, ktorý by mal byť úspešnejší než žena? Ak si to naozaj myslí, môžeme sa potom baviť o nejakej rovnoprávnosti vo vzťahu? Ak je to tak, má takýto vzťah napriek láske šancu prežiť? Dokáže muž žene úspech skutočne dopriať alebo jej ho  tak trocha závidí? 

Zo žienky domácej vraj panička 

Celkom živo mám v pamäti jeden konkrétny príklad... Muž jednej mojej známej to nezvládol do takej miery, že jej pomaly začal závidieť ešte aj jej elegantnejšie oblečenie. Kým bola len jeho žienkou domácou a starala sa o deti a domácnosť, bolo všetko v najlepšom poriadku. Po materskej však nastúpila do novej firmy a po pár rokoch sa vypracovala na vedúcu oddelenia. Potom jej bol zverený veľký projekt, v ktorom uspela a bola opäť povýšená.  Namiesto toho, aby to s ňou manžel oslávil a bol na jej úspechy patrične hrdý, sa opil. V ten večer, keď pripravila slávnostnú večeru, prišiel domov a riadne podgurážený jej vykričal, že je len obyčajná karieristka, ktorej na rodine už viac nezáleží. Hoci sa za to neskôr ospravedlnil, situácia sa ešte viac vyostrila. Známa chodila na služobné cesty, dostala nové firemné auto a začala sa aj lepšie, elegantnejšie obliekať. To už ju  jej manžel, ktorý sa dennodenne obliekal do montérok začal titulovať ako paničku, ktorej sa máli život s ním. Jednoducho, čím viac sa jej darilo, tým viac sa jej manžel ľutoval a sťažoval. Nakoniec sa každý jeho pracovný deň skončil výletom do krčmy, kde sa na svoju ženu, karieristku posťažoval „kamarátom“, ktorí ho pri pive a pol deci utvrdili v tom, že on je ten chudáčik a jeho žena zmija. Hoci známa nechcela, o rozvod nakoniec požiadala aj kvôli deťom. Do dnešného dňa nemá jej bývalý manžel na ňu pekného slova, hoci keby dokázal prekonať svoju pýchu alebo sa zmieriť s jej úspechom, všetko mohlo byť inak. 

Mohlo by vás zaujímať: Budúcnosť s kopou ľahko zarobených peňazí a "bez námahy": Mladšia generácia sa necháva najviac strhnúť

Mužov, ktorí nedokážu prijať úspech ženy, je stále viac 

Napriek tomu sa nájdu aj muži, ktorí si uvedomujú, že by takéto pocity nemali voči žene, ktorú milujú, prechovávať. To potvrdzujú aj skúsenosti psychologičky Mgr. Lenky Šajtlavovej: „V poslednej dobe, keď naozaj aj ženy dostávajú priestor rozvíjať sa v profesijnej oblasti a budujú si svoje kariéry, začínajú za mnou do ambulancie prichádzať muži, ktorí nedokážu primerane prijať úspech a kariérny rast svojej partnerky či manželky. Niektorí si uvedomujú, že by nemali mať tieto negatívne pocity, z ktorých sú následne frustrovaní, ale predsa ich prežívajú a spôsobujú im ťažkosti v partnerskom vzťahu a často môžu viesť ku konfliktným situáciám.“

Možno za to môže výchova a možno nízke sebavedomie 

V takomto mužovi sa zrazu začína prebúdzať závisť, pre ktorú sa cíti aj vinný, ale nedokáže s tými pocitmi skoncovať. Prežíva vnútorný konflikt, snaží sa vzťah s manželkou, partnerkou silou-mocou udržať, ale jeho negatívne myšlienky naďalej zasahujú do jeho osobného života. No ako dodáva psychologička z vlastnej skúsenosti, tento muž si zároveň uvedomuje, že je dôležité v súčasnosti pre ženu naplniť potrebu sebarealizácie. „Tento muž môže v istom zmysle pochybovať o vlastnej hodnote, jeho sebavedomie je skôr nižšie, je citlivejší, zraniteľnejší, nedokáže vidieť skutočnosť komplexnejšie, vnímať viaceré hľadiská a mohol byť výchovou vedený skôr k vzoru, kde sa práve muž realizuje v kariérnej oblasti. Často nechápe, čo presne sa s ním deje a môže byť zmätený,“ opisuje Šajtlavová. 

Evolučne nastavený na to, že zabezpečuje

Nebudeme chodiť okolo horúcej kaše a povieme to na rovinu. Možno mužovi ani tak nevadí, že je jeho žena pracovne úspešnejšia, ale skôr to, ako to ovplyvní fakt, koľko prináša mesačne do spoločného rozpočtu. Sú skutočne muži v otázke peňazí takí zastaraní a neznesú, keď žena zarobí viac? Slová psychologičky potvrdzujú, že je to skutočne tak: „Často muži prichádzajú najmä s tým, že ich partnerka je úspešnejšia, v zmysle, že zarába viac peňazí než oni. V istom ohľade môžeme povedať, že roly sa naozaj v niektorých prípadoch vymenili.... Evolučne je muž predsa len nastavený na skutočnosť, že zabezpečuje rodinu a chce byť práve ten, kto prinesie do rodiny to podstatné, čo jej umožní prežiť.“

Čítajte tiež: Mladí ľudia uzatvárajú gigy na dobu neurčitú a prácu striedajú z viacerých dôvodov: Čo to o nic vypovedá?

Z mužov aj schizofrenici, ktorí chcú dve ženy v jednom tele

Na druhej strane, nechcú sa muži úspechom svojej ženy aj pochváliť? Nechcú svojim priateľom a známym predstaviť ženu, ktorá na prvý pohľad vzbudí pocit sebavedomia, samostatnosti a „zapácha“ úspechom? Alebo to platí len do chvíle, kým sa s ňou neoženia, nezačnú s ňou žiť a nemajú s ňou deti? Potom sa ich priority zmenia ako švihnutím čarovného prútika a povedia si, že odteraz patria tieto sebavedomé ženy do kuchyne a myslia si, že z nich budú už len žienky domáce? „Určite existujú muži, ktorí túžia mať pri sebe ženu, ktorá by uspokojovala ich hlavné potreby, bola starostlivá, pozorná, ktorá zabezpečí chod domácnosti, postará sa o deti, no zároveň chcú, aby žena mala isté postavenie, aby sa ňou mohli pochváliť na verejnosti a pútať na seba pozornosť okolia. Muž sa rád pýši svojou partnerkou a jej úspechmi, no zároveň túži potom, aby za dvermi domu venovala väčšinu svojho času rodine a jemu, bohužiaľ nedá sa mať dva v jednom... Čiže áno, môžeme povedať, že sú muži, ktorí sú akýsi „schizofrenickí“ v tom, že navonok prezentujú iné potreby, ako v skutočnosti prežívajú, a teda dochádza v nich k rozkolu medzi tým, čo chcú a čo majú,“ odhaľuje Šajtlavová. 

Ty ideš na materskú? A čo bude zatiaľ robiť tvoja žena? 

Celkom iný pohľad na vec, možno až odvážnejší, mal môj známy, ktorý sa dobrovoľne rozhodol, že pôjde na materskú dovolenku namiesto svojej manželky. Pre svoje rozhodnutie si vyslúžil tiež posmešné komentáre aj z úst svojich domnelých kamarátov, dokonca nepochopenie zo strany rodiny. No bol možno natoľko uvedomelý a stotožnený s tým, že jeho manželka je v práci nielen úspešnejšia, ale aj viac zarába, že nemal najmenší problém navrhnúť jej to sám, keďže potrebovali peniaze pre hypotéku. Vraj je to ideálne riešenie, ale keď s tým nebude súhlasiť a chce si vychutnať materskú do sýtosti, necháva to rozhodnutie na nej. Napokon bola jeho žena doma asi niečo vyše roka a potom nastúpil na materskú on. No táto dvojica to zvládla so skutočným nadhľadom, dokonca jej manžel na túto tému často dodnes žartuje aj takýmito slovami: „A čo? Ja som si trochu oddýchol od práce a pohral sa s deťmi a vďaka nej sme zase bližšie k splateniu hypotéky na dom.“

Nóvum, ktoré sa stane čoskoro samozrejmosťou 

Iritujúce? Nevhodné? Hlúpe vôbec vysloviť ironicky? Podľa nás však tak trocha aj odvážne. Rozhodnutie, ktoré určite nie je pre každého, ale v konečnom dôsledku ide o to, či v týchto vymenených roliach nachádzajú manželia, partneri uspokojenie: „V súčasnosti sa stáva veľkým trendom odchod mužov na materskú dovolenku a činia tak z rôznych dôvodov – či už si potrebujú tiež oddýchnuť od práce, chcú stráviť s dieťaťom spoločný čas, alebo naozaj spoločne s partnerkou racionálne zhodnotia, že výmena rolí na materskej dovolenke je ekonomicky výhodnejšia. Už dnes existujú firmy, ktoré vyslovene podporujú skutočnosť, aby muž išiel na materskú dovolenku. Ide o nóvum, ktoré bolo umožnené zákonom, do prijatia ktorého sa takáto možnosť neponúkala, ale určite postupom času sa stane samozrejmosťou podľa rozhodnutia rodičov. Myslím si, že pokiaľ sa obaja dohodnú a muž nájde pochopenie a uspokojenie v tejto roli, je to výborný spôsob, ako zvýrazniť vzťah medzi dieťaťom a otcom a zároveň stabilizovať finančnú stránku,“ dodáva na margo mužov na materskej Šajtlavová. 

Keď dôjde na lámanie chleba, lomia sa ako prví?

Existovala takáto partnerská kombinácia, úspešná žena, menej úspešný muž aj v minulosti? Alebo je to len „neželané“ privilégium doby, v ktorej žena nielen chce, ale je niekedy aj nútená presadiť sa za každú cenu? A hoci majú niektorí plné ústa rečí, ako svoju ženu podporujú, keď dôjde na lámanie chleba, lomia sa ako prví? Psychologička Šajtlavová má na to svoj názor: „Určite v minulosti nebolo trendom, aby sa žena profesijne rozvíjala, dokonca aby bola úspešnejšia než muž. Muž bol ten, ktorý rodinu zabezpečoval, mal priestor na budovanie si  svojej kariéry a to sa považovalo za štandardné. V súčasnej dobe sa dostáva do popredia jav, kedy je žena úspešnejšia, má svoje postavenie v práci,  môže byť aj lepšie finančne ohodnotená, stíha sa venovať rodine i deťom. V minulosti môžeme povedať, že roly boli presne definované, a tak sa fungovalo. Dnes v rámci procesu emancipácie sa muži dostávajú do postavenia, keď možno prehodnocujú vlastné hodnoty a prínos pre rodinu, najmä ak pochádzajú z rodiny, kde otec bol ten, ktorý bol hlavou rodiny – zabezpečoval ju po materiálnej stránke a matka sa starala o domácnosť, a tento vzorec sa následne vštepoval deťom.“

Neprehliadnite: Ľudia, s ktorými sa stretávate, vám môžu pomôcť kariérne rásť: Takýmito typmi sa pre vlastné dobro obklopujte

Vzťah treba chápať ako jeden celok

Na vzťahu sa musí pracovať. Žena dnešnej doby by nemala očakávať, že všetka zodpovednosť za zabezpečenie domácnosti a hladných krkov bude len na mužovi, ale že sa nielen bude, ale aj chce aktívne podieľať na budovaní ich spoločného pekného života. Na druhej strane, ak to muž nevyžaduje, pretože peniaze nie sú problémom a žene sa realizovať nechce, potom je v maximálnom poriadku aj tento model. A zase muž tiež nemôže očakávať, že žena dnešnej doby bude chcieť dobrovoľne sedieť doma na zadku a čakať, kedy jej pípne esemeska, že jej na účet prišli peniažky od jej manžela. Alebo že sa uspokojí len s tým, že bude matkou a ženou v domácnosti a už nič viac. Taký model väčšine z nás emancipácia nedovoľuje a chceme si budovať svoje kariéry rovnako ako muži. Na to, aby tento model akceptoval muž aj žena, musia byť na jednej vlnovej dĺžke. „Myslím si, že na to, aby dokázali spolu fungovať manželia, partneri bez ohľadu na to, koľko kto zarába a ako je profesijne úspešný, musia byť dostatočne zrelí, byť si vedomí svojej hodnoty, akceptovať potreby toho druhého, byť schopní flexibilne sa prispôsobiť súčasnej situácii, vedieť konštruktívne komunikovať, verbalizovať svoje pocity, i keď sú možno neprimerané, stanoviť si pravidlá fungovania a najmä chápať vzťah ako jeden celok,“ objasňuje na záver Šajtlavová.

Viac zaujímavých článkov si prečítate v aktuálnom čísle magazínu FEMINITY JAR 2019: