Presunúť na hlavný obsah

Lenka pracuje pre svetoznáme architektonické štúdio Zaha Hadid: Svoj ekologický sen pretavila do špeciálneho projektu

Kariéra

Architektka pracujúca v jednom z najprestížnejších architektonických štúdií sveta, pre ktorú je architektúra darom. Stavby sú pre ňu krásne diela, o ktoré by sme sa mali starať a vidieť ich ako posolstvo, ktoré tú zanechávame. Nielen ako investíciu na krátkodobé zbohatnutie.

Od nepamäti... od prvých príbytkov po ultra moderné headquarters

Pre Lenku Petrákovú má architektúra neuveriteľnú silu, vďaka ktorej vieme vytvoriť záznam o dobe, podporiť komunity a mestá cez zlepšenie životného prostredia či bývania: „Vieme ňou otvoriť diskusie o témach, ktoré sú často potláčané, lebo nie sú príťažlivé ako je napríklad aj znečistenie. Architektúra je s nami odnepamäti, od prvých príbytkov po dnešné ultra moderné headquarters. Je prostriedkom ako podporiť ekonomiku, je prvkom ako ukázať moc či zmeniť názor na svet a čo je možné a nemožné,“ opisuje Lenka, ktorá  mala blízko aj k maliarstvu, ale architektúra u nej zvíťazila práve kvôli jej dopadu na užívateľa. 

Skúsenosti si zbierala vo viacerých svetových metropolách... Ktorá ti poskytla možno najväčší rozhľad, ukázala možnosti, otvorila oči? 

Povedala by som, že New York. Je to úžasné mesto, kde to naozaj neustále žije, dýcha businessom,  plné krásnych architektonických projektov. V New Yorku sa mi stalo prvý krát, že sme pred odovzdávaním ostávali 48 hodín v kancelárii bez cestovania domov či poriadneho spánku. Ja viem, že je to proti work-life balance, ale byť v tíme, ktorý je tak nadchnutý na dosiahnutie špičkového projektu je úžasná motivácia.

Ktorá stavba sveta je pre teba absolútne inšpirujúca a prečo? 

Leeza Soho od Zaha Hadid Architects v Pekingu je moja najobľúbenejšia stavba. Mala som šancu ju vidieť počas stavby aj po dokončení a je to úžasný zážitok. Je to stavba s momentálne najvyšším átriom na svete – 194 m vysoké, ktoré rotuje okolo centra budovy. Tento pohyb hmoty vytvára zaujímavé priehľady z exteriéru ako aj v interiéri.

Najlepším benefitom je práca na rôznych projektoch v rôzne odlišných krajinách

Lenka pre prestížne architektonické štúdio v Londýne, Zaha Hadid, pracuje už niekoľko rokov. Podľa vlastných slov je práca preň úžasná, človek sa každý deň niečo nové učí, skúša, vymýšľa: „Napríklad na nejaký dizajn problém, dajme tomu ukončenie strechy budovy, prídeme v tíme aj s 15-timi riešeniami, ktoré sa ďalej rozoberajú, skúšajú, posudzujú a hľadá sa optimálne riešenie z technického, materiálového aj dizajnového hľadiska. Všetko je o vývoji, o integrácii nových technológií a materiálov o posúvaní hraníc architektúry.“ Najlepším benefitom jej práce je, že môže pracovať na projektoch v rôznych krajinách, ktoré sú kultúrne, ekonomicky aj nárokmi investorov veľmi odlišné: „Napríklad Rusko, Čína, Saudská Arábia, Monako či India. Taktiež je skvelé pracovať v tíme ľudí, ktorí sú nesmierne motivovaní a zvedaví a hľadajú nové možnosti, či hovorím o mojich kolegoch zo ZHA,  ale aj čo sa týka našich konzultantov, na špecifické konštrukčné riešenia či ekológiu,“ prezrádza Lenka a dodáva, že väčšinu jej projektov tvoria budovy vysoké 100 – 240 m zahŕňajúce portfólio od kancelárskych objektov cez luxusné hotely až po rezidenčné veže. 

Mohlo by vás zaujímať: Dasha navrhuje lode pre milionárov. Luxus dnes vyzerá už úplne inak, ako kedysi

Slovenská architektúra mala toho veľa skvelého, dnes už často strateného 

Každá krajina má svoj typický štýl architektúry, rovnako aj tá slovenská, na ktorú ma Lenka vlastný pohľad: „Slovenska architektúra bola kedysi plná krásnych detailov a remeselnej zručnosti, ale mnoho toho skvelého je stratené, lebo sa v mnohých prípadoch o budovy nestaráme ako je potrebné, čo je veľká škoda.“ Lenka nemá na mysli len historické budovy, ale aj objekty postavené po roku 1970 či objekty, ktorých funkcia momentálne nedáva význam. Tiež dodáva, že to nie je len problém Slovenska: „Momentálne po Európe vzniká mnoho aj štátnych súťaží a projektov na revitalizáciu objektov či celých území a je to veľmi potrebné."

Veľa ľudí vníma architektúru ako niečo inovatívne, technologické, pokrokové, niečo, čo sa nedázlúčiť s tradíciou. Aký máš na to názor? 

Architektúra sa určite dá zlúčiť s tradíciou. Je tu s nami už od praveku. Ale máš pravdu, ľudia vnímajú architektúru rôzne. Pre mňa je dôležité poznať kultúru miesta a zvyky, aj čo sa týka stavebných postupov danej krajiny, v ktorej navrhujem. Architektúra ani moderná neexistuje vo vákuu a vždy sa môžeme veľa učiť z tradičných postupov, či prírody.

Ako podľa teba ovplyvňuje architektúra prostredie alebo naopak? Aký je ich vzájomný vzťah? 

Dobrá architektúra vie pozdvihnúť priestor, pomôcť mu dosiahnuť jeho potenciál napríklad zásahmi do verejného prostredia, vytvorením prepojením, zatraktívnením danej lokality pre ľudí.

Keď dobrá architektúra podporuje životné prostredie 

Ako príklad uvádza Lenka projekt Aljada od Zaha Hadid Architects, na ktorom tiež spolupracovala: „Navrhnutá architektúra pomohla vytvoreniu lepšieho prostredia pre ľudí, geometria objektu pomáha navigácii vetra a tak ochladzovaniu vnútorných častí, taktiež správne umiestnenie a druh zelene a vodných objektov pomáha tvorbe mikroklímy. Objekt sa učí od životného prostredia a tvarovo sa prispôsobuje, práci s vetrom či tienením. Architektúra je o dialógu či už v rámci tímu alebo práve o tom dialógu medzi prostredím a objektom.“

Jej špeciálny projekt má čistiť oceán od odpadu 

Lenka sa však okrem svojej práce pre architektonické štúdio venuje aj ekologickým projektom. Jedným z nich je jej špeciálny projekt Ôsmy kontinent, za ktorý získala aj prestížne ocenenie: „Ôsmy kontinent je prezývka veľkej odpadkovej škvrny v severnom pacifiku. Ja som uvažovala o tejto lokalite na umiestnenie môjho projektu, ktorý má čistiť oceán od odpadu a teda projekt prebral názov lokality.“ Ako Lenka dodáva potrebuje nájsť investora, ale pevne verí, že čím skôr sa projekt stane aj realitou. Je nesmierne rada, že práve jej Ôsmy kontinent je súčasťou  radu vizionárskych projektov ocenených nadáciou Jacquesa Rougerieho. 

Čítajte tiež: Vyštudovala prestížnu školu, možnosť rastu doma však nevidí. Slovenka Lila o tom, ako to u nás (ne)funguje

Predstavila si ho aj na Slovensku ministrovi životného prostredia... Ako to dopadlo? 

S pánom ministrom sme mali veľmi zaujímavú debatu o odpadoch a o tom ako dizajn pomáha otvárať práve tieto nie veľmi populárne témy ako je aj odpad. Verím, že budem mať ešte viac možností spolupracovať s ministerstvom životného prostredia a snáď raz aj na projektoch na Slovensku.

Architektonické objekty by mali minimálne nezaťažovať životné prostredie, ak nie ho priamo podporovať 

Lenku veľmi zaujíma architektúra inšpirovaná prírodnými systémami a verí, že architektonické objekty by mali minimálne nezaťažovať prostredie, ak nie ho priamo podporovať: „Samozrejme je ťažké robiť také objekty, ktoré sa venujú environmentálne motivovaným témam ako je napríklad čistenie životného prostredia, uchovávanie rastlinných semien, ochrana pobreží,“ priznáva a verí, že jej snaha speje práve k realizácií takých objektov, ktoré by pomohli aj životnému prostrediu.

Ako vidíš architektúru vo všeobecnosti možno o 10 rokov? Kam sa posunie?

Integrácia nových materiálov určite prinesie veľa zaujímavých možností ako napríklad väčšie rozpony medzi stĺpmi. Nové druhy 3D tlače a definovanie foriem umožní používanie geometrií bez deformácie tvaru kvôli výrobe. 4D tlač by nám mohla pomôcť nahradiť niektoré funkcie dnes nesené technológiu, jednoduchými zmenami impulzov na materiál. Nové technológie v budovách nám pomôžu lepšie stavať a starať sa o budovy, analyzovať a poznať ich správanie a správanie užívateľov... Tak veľa sa určite zmení v nasledujúcich 10- tich rokoch, ale myslím, že to bude viac o integrácii technológií a skúmaní aké nové geometrické cesty nám ponúkajú.

Neprehliadnite: Má pred sebou úspešnú kariéru doktorky, no na Slovensku nemá uplatnenie. Rozhovor so slovenskou chirurgičkou Júliou

Máš ešte nejaký nesplnený sen, či už profesijne alebo osobne? 

Ja by som naozaj rada postavila ôsmy kontinent – stanicu na výskum a čistenie oceánov, tak snáď sa to raz podarí.

Ďakujeme za rozhovor a držíme Lenke palce v splnení jej sna