So svojou priateľkou som súťažila o jedného muža: Nakoniec som pochopila, že som túžila viac po výhre než láske

Zdalo sa, že neexistuje nič, čo by mohlo našu súťaživosť vyburcovať

Dve ženy, dve priateľky zo školských lavíc a do tretice dve súperky, ktoré sa súťaživosťou zabávali už roky. Dagmara aj Klaudia boli rovesníčky, z jedného mesta, z jednej školy. Spájala ich práca, rovnaký pohľad na život, rovnaké vlastnosti. Hoci by sa mohlo zdať, že si kvôli rovnakej povahe nebudú v osobnom živote rozumieť, nebolo tomu tak: „Dagmaru som mala úprimne rada, pretože bola ako ja. Videli sme sa jedna v druhej, podporovali a hoci sme spoločne pracovali, mali sme dohodu, že do svojich projektov si nebudeme zasahovať. Jednoducho sa nebudeme v práci pretekať, ale jedna druhej priať a podporovať sa. Aj sa nám v tom darilo. Zdalo sa, že neexistuje nič, čo by mohlo našu súťaživosť vyburcovať. No onedlho sme sa presvedčili obe, že jedna vec vás k tomu nakoniec prinúti,“ priznáva hneď na úvod Klaudia, ktorá nám vyrozprávala tento príbeh. 

Mohlo by vás zaujímať: Pred rokmi som súperila o jedného muža s najlepšou priateľkou: Vybral si mňa, avšak dnes by som s ňou rada menila

Bola som to ja, kto ho pozval na rande 

Potom sa na scéne objavil Teodor. Mužný, vysoký, svalnatý, s výraznými lícnymi kosťami, tmavými vlasmi a očami... Jednoducho muž, pri ktorom by ostala chladná len máloktorá žena. Výnimkou neboli ani tieto dve priateľky: „Od prvého momentu sme vedeli, že bude pre nás problémom. Poznali sme sa z práce všetci traja. Raz bol na obede so mnou, potom  s Dagmarou. Bola som to ja, ktorá som sa ho odvážila pozvať na rande ako prvá, keď som si myslela, že môžem uspieť. Aj sa tak stalo. Výborne sme sa bavili, ale k ničomu nedošlo. Potom mi Dagmara prezradila, že večeru podnikli aj oni dvaja. V tomto prípade však pozval už Teo ju. Samozrejme, žiarlila som. A kvôli hlúpej žiarlivosti som si zaumienila, že musí byť môj,“ pokračuje vo svojom príbehu Klaudia.

Čítajte tiež: Po rokoch som najlepšej priateľke prezradila, že som zviedla jej bývalého: Ona ma však prekvapila oveľa väčším priznaním

V jednej chvíli som nadobudla pocit, že som už vyhrala, ale... 

Klaudia podľa vlastných slov robila všetko, čo bolo v je silách, aby si ju všimol ako ženu, aby vyhrala. Dokonca sa začala zaujímať o rovnaké koníčky ako on, len aby mu dokázala, že k sebe patria. No potom prišla jedna chvíľa, keď sa zamyslela nad tým, prečo to vlastne robí: „V jednom momente som nadobudla pocit, že som vyhrala, že sa Teo do mňa skutočne zamilováva, a to ma vydesilo... Zrazu som začala prichádzať k zdravému rozumu a položila si otázku, či ho tak veľmi chcem pre neho samého alebo len preto, aby som opäť vyhrala a to nielen nad priateľkou alebo vo všeobecnosti vôbec,“ hovorí Klaudia ďalej. 

Neprehliadnite: Moja najlepšia priateľka mi prebrala frajera. Po čase však pochopila jednu vec

Súťaživosť je dobrá vlastnosť, ale treba poznať svoje morálne hranice

Klaudia pochopila, že ona Tea nemiluje, len chce. Že v skutočnosti, keď ho už spoznala bližšie, zistila, že nemajú toho veľa spoločného, dokonca upadla aj tá chémia a prvotné vzrušenie z výhry: „Tak som urobila, čo som pokladala za správne. Povedala mu na rovinu pravdu, že som ho chcela, ale viac pre svoju súťaživú povahu, pre získanie toho opojného a uspokojivého pocitu z víťazstva než z túžby po nájdení skutočnej lásky. Veď ja som ešte ani nebola pripravená sa usadiť, on už chcel hniezdiť. Nebolo by to fér. Súťaživosť je v mnohých ohľadoch dobrá vlastnosť, ak sa chcete niekam dostať. Ale aj ja mám svoje morálne hranice. Naviac, Dagmara mala o neho skutočne záujem ako o muža. Tak som sa ospravedlnila za svoje detinské správanie a naviedla Tea jej smerom,“ dodáva na záver svojho príbehu, ktorý mal pre jej priateľku šťastný koniec, nakoľko sa s Teom napokon zasnúbila.